Vedci objavili vo fotosfére Slnka vzory podobné malým vírom – znaky Kelvinovej-Helmholtzovej nestability (KHI), ktorá môže byť dôvodom, prečo sa vonkajšia atmosféra Slnka tak zahrieva a prečo sa magnetická energia hromadí a pohybuje na Slnku. Magnetická energia poháňa slnečnú aktivitu, ktorá môže ovplyvňovať satelity, komunikačné a elektrické siete a ďalšie technológie na Zemi.
Snímky najväčšieho solárneho teleskopu na svete Slnečného teleskopu Daniela K. Inouyeho americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF) na Havaji odhalili malé dynamické víry na okrajoch magnetických oblastí a umožnili experimentálne potvrdiť jav, ktorý bol predpovedaný teóriou. Objav Kelvinovej-Helmholtzovej nestability v slnečnej fotosfére je významným krokom vpred v našom chápaní dynamiky a vývoja slnečnej a hviezdnej plazmy a bude slúžiť ako základ pre budúce objavy, uviedol David Boboltz z NSF.
Efekt KHI vzniká, keď sa dve tekutiny kĺžu okolo seba rôznymi rýchlosťami a vytvárajú na rozhraní šmyk, ktorý spôsobuje, že malé poruchy prerastajú do vlnovitých alebo špirálovitých vírov. Táto nestabilita sa vyskytuje od jazerných či oceánskych vĺn a oblačných formácií na Zemi až po atmosféry plynných gigantov ako Jupiter a Saturn a interakcie slnečného vetra s planetárnymi magnetosférami v našej Slnečnej sústave. Víry slnečnej plazmy by mohli byť zdrojom magnetickej energie, ktorá poháňa veľkú slnečnú aktivitu vrátane drobných až masívnych erupcií, prúdov a výronov koronálnej hmoty.
Redakčný článok spracovaný zo stránky National Solar Observatory
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa