Vtáka poznáš po speve

Slávik krovinový

Spevavce patria medzi najpočetnejšiu skupinu vtákov. Predstavujú viac ako polovicu všetkých známych druhov operencov a každoročne nás tešia svojím spevom.

Bez spevu vtákov by bolo v prírode mŕtvo a jar by nemala svoje čaro. Prečo vlastne vtáky spievajú? A aký vplyv má ich spev na život človeka? Pokúsme sa na tieto otázky hľadať odpovede.

Hlavné dôvody

Spev vtákov môžeme v prírode počuť najmä v jarných mesiacoch. Príchod jari vyvoláva hormonálne procesy riadiace hlasovú aktivitu vtáctva. V tom čase sa vtáky rozmnožujú, čo úzko súvisí aj s ich spevom.

Penica jarabá
Oriešok hnedý

Spievajú najmä samce, ktoré si prostredníctvom spevu vymedzujú hniezdne teritóriá, čím dávajú iným samcom na vedomie, že územie je už obsadené. Spevom však lákajú do obsadeného teritória aj samičky a uchádzajú sa o ich priazeň, aby spolu založili nové potomstvo.
Každý vtáčí druh má svoj špecifický spev, ktorý je charakteristický rôznou hlasitosťou, výdržou a variáciami. Vtáčí spev je najintenzívnejší v prvej a druhej májovej dekáde, keď väčšina druhov hniezdi. V tomto období vtáky najintenzívnejšie spievajú medzi štvrtou a šiestou hodinou ráno. Prečo už tak skoro? Niektorí vedci sa domnievajú, že vtáky spievajú ráno najmä preto, lebo v skorých ranných hodinách je všade ešte väčšinou ticho a zvuk sa vtedy šíri oveľa ďalej.

Trsteniarik škriekavý

Vtáky však spievajú aj počas dňa, často až do tmy. Takáto intenzita spevu trvá až do konca mája, potom však postupne slabne, až sa skončí koncom júna, kedy sa vtáky odmlčia. V júli a auguste spev vtákov takmer nepočuť. Vtedy je už väčšina druhov vyhniezdená, čo súvisí aj s útlmom činnosti pohlavných žliaz. Navyše v tomto období prebieha aj výmena peria, ktorá vtáky energeticky veľmi vyčerpáva. Nesmelý vtáčí spev môžeme počuť ešte v jesenných mesiacoch, keď sa pokúšajú o spev najmä mladé vtáky. Tento spev však už nemá nič spoločné s obhajobou teritórií ani s pohlavnou aktivitou.

Koncertná sála plná melódií

Medzi prvými, už skoro na jar, začínajú spievať vtáky, ktoré sa u nás vyskytujú aj počas zimy. Sú to najmä drozdy, sýkorky, brhlíky, stehlíky, strnádky a iné druhy. Predlžujúce sa dni postupne podnecujú ich hlasovú aktivitu. K nim sa pridávajú druhy, ktoré začínajú prilietať zo svojich zimovísk v priebehu februára.

Penica popolavá
Svrčiak riečny

Sú to najmä známe škovránky poľné (Alauda arvensis), škovrániky stromové (Lullula arborea), trasochvosty biele (Motacilla alba), žltochvosty domáce (Phoenicurus ochruros) alebo škorce obyčajné (Sturnus vulgaris) s ich typickým spevom, ktorým dokážu napodobňovať spev a hlas mnohých druhov vtákov. S obľubou napodobňujú napríklad hlas vlhy hájovej (Oriolus oriolus), ktorá však v čase príletu škorcov ešte zimuje v tropickej Afrike. V marci, apríli a máji sa na naše územie vracia najviac sťahovavých druhov vtákov. Príroda vtedy ožíva rozmanitým vtáčím spevom. Zo všetkých kútov našej prírody sa ozýva melodický hlas drozdov, piniek, rôznych druhov peníc, stehlíkov, kolibiarikov, kanárikov, slávikov, trsteniarikov, belorítok, lastovičiek a mnohých ďalších druhov vtákov. Vtáky však ráno nezačínajú spievať všetky naraz, jednotlivé druhy sa pridávajú postupne. Ako prvé začínajú spievať žltochvosty, lastovičky a drozdy. Tieto spevavce zároveň spievajú aj najdlhšie do noci.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre