Kamenné obydlia a pivnice predstavujú výnimočný príklad vzťahu človeka a krajiny. V čase svojho vzniku reflektovali nielen životné potreby človeka, ale boli aj útočiskom pred nepriateľmi. Čo však bolo skôr, nedokážeme s určitosťou potvrdiť. Ukrývajú rôzne tajomstvá a ešte vždy sú veľkou neznámou. Tieto jedinečné pamiatky ľudovej architektúry v súčasnosti tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúrnej krajiny Slovenska.
Priestorovú lokalizáciu obydlí a pivníc vytesaných do kameňa podmienilo predovšetkým horninové prostredie. Prioritne to boli tufy a tufity súvisiace s explozívnou sopečnou činnosťou. Preto sú najviac koncentrované v oblasti, ktorá bola pred 14 až 16 miliónmi rokov súčasťou rozsiahleho Štiavnického stratovulkánu. Zaberal terajšie Štiavnické vrchy, severnú časť Ipeľskej pahorkatiny (súčasť Podunajskej pahorkatiny), južné časti Pohronského Inovca, Vtáčnika a Kremnických vrchov, západ Krupinskej planiny a čiastočne zasahoval aj do Žiarskej kotliny.
Kde všade sú a v čom
Typické kamenné obydlia sú zachované a niektoré aj v súčasnosti obývané v Brhlovciach, neďaleko Levíc. Už neobývané sa nachádzajú v obci Lišov pri Dudinciach. Kamenných pivníc je podstatne viac. Celkový počet nie je známy, odhaduje sa na viac ako tisíc. Väčšinou sa využívajú ako vínne pivnice, menej na skladovanie zemiakov a zeleniny. Mnohé sú opustené. Vznik vínnych pivníc bol úzko spojený s pestovaním viniča, na čo bezprostredne vplývali aj vhodné reliéfové, pôdne a klimatické podmienky.
Vínne pivnice nachádzame v obciach Psiare (časť Hronského Beňadika), Čaradice, Dudince, Merovce (časť Dudiniec), Terany, Hontianske Tesáre – Dvorníky, Hontianske Nemce, Hontianske Moravce – Mačkáš, Bátovce – Lipovina, Dolné Jabloňovce, Pukanec, Badaň – Klastava, Hrušov, Krupina – Štrampľoch, Plášťovce a inde.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa