Pojem trvalá udržateľnosť sa do našej slovnej zásoby dostáva v posledných rokoch čoraz častejšie. O tom, čo sa za ním skrýva, ako ľudstvo pôsobí na túto planétu a čo môžeme meniť v našom správaní, aby sme zvrátili negatívne trendy, sme sa rozprávali s ekologickou ekonómkou profesorkou Tatianou Kluvánkovou z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i.
Prof. Mgr. Tatiana Kluvánková, PhD., študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a doktorát obhájila na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a vo švédskej Uppsale.
V súčasnosti vedie oddelenie Strategických environmentálnych analýz SlovakGlobe, ktoré je pracoviskom Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, v. v. i.
Vo výskume sa zaoberá manažmentom globálnej zmeny, predovšetkým zmenou správania s cieľom transformácie spoločnosti smerom k udržateľnosti a ochrane klímy. Je členkou predsedníctva International Society for Ecological Economics či Earth System Governance.
Pri súčasnom životnom štýle potrebujeme 1,6 planéty. Žijeme si vysoko nad možnosti. Ako sme sa dostali do takejto situácie?
Ako ekologická ekonómka odpovedám z pohľadu tejto vednej disciplíny: jednou z hlavných príčin je nárast populácie. Za posledných dvesto rokov je kvadratický a mení naše pôsobenie na planéte. Pred priemyselnou revolúciou platilo, že zdroje plus ekonomická činnosť rovná sa výrobok a odpad. Asimilačná kapacita prírodných zdrojov túto rovnicu dokázala zvládnuť, pretože počet obyvateľov bol nižší. Nárast populácie však spôsobil výrazné preťaženie planéty. To však nie je všetko. Samotný koncept, podľa ktorého neobmedzene využívame zdroje a potom ich vraciame späť vo forme odpadu, odporuje základným termodynamickým zákonom.
Fyzikálnym zákonom?
Termodynamické zákony sú základné zákony energetiky Zeme a platia aj pre ľudské systémy. Prvý o zachovaní energie hovorí, že zdroje, ktoré berieme z prírody, majú daný energetický potenciál a ten ich čerpaním klesá. Druhý hovorí, že ak berieme z prírody energeticky hodnotné komponenty a vrátime ich ako odpad v podobe vyššej entropie, v systéme sa zvyšuje miera neusporiadanosti a znižuje sa energetická hodnota zdrojov. Tieto zákony do ekonómie už roku 1971 zaviedol matematik Nicholas Georgescu-Roegen, jeden zo zakladateľov ekologickej ekonómie. Nadviazal na neho Garrett Hardin. Ten sformuloval teóriu tragedy of the commons (tragédia spoločnej pastviny), ktorú prinieslo súkromné vlastníctvo.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saRozhovor je skrátený, pôvodná verzia vyšla v knihe 10-10-10: 10 slovenských vedcov-10 rozhovorov-10 výziev, ktorú vydalo Centrum vedecko-technických informácií SR v roku 2021. Knihu v elektronickej verzii nájdete na webovej stránke vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/.
