Windgapy, teda suché sedlá, sú tichými svedkami dávnych zmien riečnej siete. Viete, ako vznikli a kde ich môžeme nájsť na našom území?
Cesty z Popradu do Slovenského raja či Muránskej planiny cez Kvetnicu a Vernár, podobne ako aj do Liptovskej Tepličky, známej zemiakovými pivničkami, cez Spišské Bystré, vedú zníženinami severojužného smeru v pohorí Kozie chrbty medzi Popradskou a Hornádskou kotlinou.
Sú to windgapy – suché sedlá, zvyšky opustených riečnych dolín. Ich vznik súvisí s výraznými zmenami riečnej siete a bojom o rozvodie medzi Popradom a Hornádom. Príčinou bol zdvih pomerne úzkej hraste Kozích chrbtov pozdĺž vikartovského zlomu v pleistocéne pred 250- až 100-tisíc rokmi. Zlomový kontakt s Vikartovskou priekopou dokladajú trojuholníkové facety na svahoch a viaceré minerálne pramene.
Vodné toky Bystrá a Vernársky potok prameniace na severných svahoch Nízkych Tatier ústili pred zdvihom pohoria do Popradu, dnes sa vlievajú do Hornádu. Rozvodie medzi Popradom a Hornádom malo v tom čase úplne iný priebeh. Vo vrchnom pleistocéne tiekol starý Hornád na malom úseku do Popradu, o čom svedčia jeho sedimenty s vekom 130- až 140-tisíc rokov v sedle Vysová nad obcou Spišské Bystré. Poprad mal tiež iný smer – tiekol na východ. Oddelenie ich povodí nastalo až začiatkom holocénu.
Dôkazy o zmenách smeru tokov poskytuje napríklad zastúpenie granitoidných hornín v terasových štrkoch z tohto obdobia. V povodí horného Popradu prevažujú, naopak, v povodí horného Hornádu chýbajú.
RNDr. Mária Bizubová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa