Na redakčnú prácu v Quarku sme si zaspomínali s jeho bývalou šéfredaktorkou Janou Matejíčkovou, dcérou zakladateľa časopisu Eduarda Drobného.
Jana Matejíčková vyrastala v novinárskej rodine. Časopis Elektrón bol akýsi jej súrodenec, takže sa k novinárčine dostala už na gymnáziu. Po dlhej materskej pracovala v detskom časopise Fifík a potom od otca dostala ponuku prevziať šéfredaktorskú stoličku v Quarku. Po desiatich veľmi zaujímavých rokoch šéfredaktorské žezlo odovzdala podľa jej slov do dobrých rúk. 😊
S akými výzvami ste sa stretli počas svojho desaťročného pôsobenia na poste šéfredaktorky?
Pri mojom nástupe do redakcie v roku 2006 sme boli traja. Onedlho zomrela kolegyňa, posledná z pôvodnej redakcie, ale neustále sme to s kolegom zvládali. Keď som však začiatkom roku 2011 dostala správu aj o jeho úmrtí, otriaslo to mnou, zostala som na prípravu nového vydania zrazu sama. Hrozná situácia, moja najväčšia výzva. Chodila som spávať takmer nad ránom a ráno som musela fungovať ako matka štyroch detí. Našťastie mi pomáhala moja rešpektujúca rodina a schopnosť prijímať výzvy, a tak vtedy vydanie 2/2011 vyšlo, akoby sa nič nedialo.
Výzvy prinášalo neustále sa zdokonaľujúce IT prostredie, v ktorom sme časopis pripravovali. Nemala by som zabudnúť na šesťročné obdobie náročných zahraničných služobných ciest s Európskou komisiou po vedeckých laboratóriách. Ďalším významným zlomom bol prechod z vydavateľstva Perfekt do CVTI SR v roku 2013. Spomínam však na všetko s láskou.
Aká bola v tom období atmosféra v redakcii a spolupráca s autormi?
V redakcii bývala priateľská atmosféra, ale spolupráca s autormi bola rôznorodá. Niektorí poslali články len s drobnými chybami, iní kvalitné, no text napísaný príliš akademicky. Väčšina výskumníkov, vedecky orientovaných spolupracovníkov, vysokoškolských učiteľov či nadaných študentov si naše úpravy pochvaľovala. Autori sa líšili aj v prístupe k termínom – niektorí posielali texty s predstihom, iných sme museli naháňať. Je to teraz vari iné?
Ako sa menili ohlasy a očakávania čitateľov?
Quark ako nástupca Elektrónu (vychádzal v rokoch 1973 až 1991) automaticky prevzal jeho čitateľov, veď ho aj pripravovala rovnaká redakcia, len pod iným vydavateľom. V bezpočítačovej ére bol Elektrón veľmi populárny, neustále naň spomínajú generácie 50+. Quark tak mal skvelú štartovaciu čiaru, ale online svet zamiešal karty všetkým tlačeným časopisom.
Ako sa súčasnému Quarku darí napĺňať víziu vášho otca?
Verím, že môj otec Eduard Drobný, zakladateľ Quarku, by bol na aktuálnu redakciu veľmi hrdý a tešilo by ho, že sa napĺňajú jeho predstavy o popularizačnom časopise.
Podľa čoho spoznáme kvalitný populárno-vedecký článok?
Kvalitný článok má zaujímavú tému a dôveryhodného autora, a preto redakcia od začiatku spolupracuje s odborníkmi. Dôležité je však aj to, aby bol článok zrozumiteľný pre laikov, čo znamená, že ho často treba poľudšťovať, čiže doslova prekladať do bežnej reči.
Aké miesto má popularizácia vedy v spoločnosti?
Spočiatku mala popularizácia sprostredkovať čitateľom nové objavy a vynálezy. V súčasnosti, keď bujnejú hoaxy, dezinformácie a pseudovedecké teórie, sa popularizácia ukazuje ako životne dôležitá. Pomáha zvyšovať vedeckú gramotnosť a kritické myslenie, inšpiruje ďalšie generácie a argumentmi vyvracia pavedecké bludy.
A čo by ste odkázali súčasnej redakcii a čitateľom pri 30. výročí?
Pri čítaní každého nového Quarku sa teším, aká je redakcia šikovná. Želám všetkým čitateľom rovnako zaujímavé chvíle pri spoznávaní noviniek z oblasti vedy a techniky, aké zažívali už generácie pred nimi.
REDAKČNÝ ČLÁNOK
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa