Záhada havajských sopiek

Lávové jazero, sopka Kilauea, Havaj. Foto US Geological Survey.

Tím z Austrálskej národnej univerzity vyriešil záhadu najväčších a najaktívnejších sopiek na svete, nachádzajúcich sa na Havaji. Tieto sopky vznikli zmenou pohybu tichomorskej tektonickej platne spred troch miliónov rokov. Tim Jones z Austrálskej národnej univerzity uviedol, že objav by mohol pomôcť vedcom lepšie rekonštruovať históriu Zeme. Podľa neho teplo z jadra Zeme vytláča horúce taveniny, nazývané plášťové chocholy, smerom hore, čo nevyhnutne vedie k ich kolízii s tektonickými platňami a k vzniku sopečnej aktivity. Plášťové chocholy hrali dôležitú úlohu v masových vymieraniach, tvorbe diamantov aj lámaní kontinentov. Vedci o existencii dvojitých sopečných dráh vedia už od roku 1849, ale až doteraz boli pre nich opradené tajomstvom. Tieto zistenia pomôžu vysvetliť pôvod Havaja, najväčšieho vulkanického miesta na svete a jednej z najpopulárnejších turistických destinácií na svete, povedal Jones. Podľa neho to znamená, že môžeme rekonštruovať tektonickú históriu Zeme a zistiť, ako nás minulosť dostala do súčasnosti a predpovedať, ako naša planéta bude vyzerať v budúcnosti.

JK

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 7/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.