Termín ektogenéza označuje technológiu umožňujúcu vývin embrya mimo maternice v ektogénnom (umelom) inkubátore, ktorý imituje funkciu maternice a simuluje vnútromaternicové prostredie. Hoci sa nám to môže zdať ako sci-fi z knihy Koniec civilizácie od Aldousa Huxleyho, opak sa už čoskoro môže stať pravdou.
Súčasný výskum sa zameriava na zdokonalenie technológie poskytujúcej starostlivosť o predčasne narodené deti, nazývanej čiastočná ektogenéza. Už v roku 2017 tím výskumníkov z Filadelfie v USA predstavil technológiu s názvom biovrecko (angl. biobag), ktorá je doposiaľ najväčším priblížením sa k umelej maternici. Výskum robili na jahňatách a v biovrecku sa úspešne dovyvíjali aj jedince na hranici životaschopnosti.
Neuspokojivé čísla
Odborníci sa nevedia zhodnúť, či ide o prirodzený vývoj už využívanej novorodeneckej intenzívnej starostlivosti (NIS), alebo o úplne novú technológiu, ku ktorej by sa malo patrične pristupovať. Jedno je však isté. Ide o skutočný prísľub budúcnosti, v ktorej by sofistikovanejšie technológie mohli zabezpečiť lepšie dlhodobé prognózy pre predčasne narodené deti.
Momentálna hranica prežívania nesiaha pod 21 týždňov a 6 dní. Štúdie zo západnej Európy uvádzajú, že miera prežitia detí narodených medzi 22. až 23. týždňom je len 0,7 %, u detí narodených v 24. týždni sa miera prežitia zvyšuje na 39 % a pre novorodencov narodených v 25. týždni je to 57 %, čo však nie je uspokojujúce. Ak aj prežijú, v nasledujúcich týždňoch dochádza k veľkým komplikáciám, prípadne až smrti. Novorodenci narodení pred 26. týždňom nezvyknú prežívať bežné komplikácie a približne 50 % z nich má závažné zdravotné problémy. U detí narodených v 23. týždni sa toto číslo zvyšuje na 75 %.
Medzi najväčšie problémy, ktoré trápia nedonosené deti, patria nedostatočne vyvinuté pľúca a problémy s dýchaním, problémy s krvným obehom spôsobujúce nízky krvný tlak a nedostatok kyslíka a nedostatočne vyvinutá schopnosť prehĺtať alebo sať.
Adriana Borovská
študentka Prírodovedeckej fakulty
Karlova univerzita v Prahe
