Aké by to bolo, mať lietajúci koberec a pozrieť si krajinu z výšky? Voľne dostupný softvér umožňuje zažiť takúto zábavu doslova priamo z obývačky. Predstavíme si zopár úchvatných urbanistických kompozícií, ktoré možno pozorovať zhora.
V týchto prípadoch ide o novoveké mestá a pevnosti, ktorými je Európa doslova posiata. Pôvodne boli vybudované na ochranu územia, zhora však vyzerajú, akoby ich prvotnou funkciou bolo vyvolávať údiv.
Rozmar či nevyhnutnosť
Dôvody vzniku novovekých miest a pevností vychádzali z princípov ideálnych miest, objavujúcich sa v období renesancie (asi od roku 1450), a tiež z potreby obranyschopnosti vtedajších stredovekých sídel. Do Európy bol dovezený pušný prach. Jeho masívne využívanie podnietilo výstavbu pevností aj opevňovanie už jestvujúcich sídel. Od Španielska po Litvu a od Nórska po Taliansko sa všade ako huby po daždi začali objavovať hviezdicovité urbanistické štruktúry.
Ich základným prvkom bol bastión – cíp hviezdice, ktorý sa podľa potrieb ľubovoľne násobil. Vznikali tak štruktúry, ktoré sa podobali hviezde: štvor-, päť-, šesť-, sedem-, osem-, deväť- aj viaccípej. Ak opevňovali už jestvujúce mesto, bývali deformované a nepravidelné. Ak bolo mesto nové, postavené na zelenej lúke, konštrukcia bola pravidelná.
Novoveké opevnenie bolo hmotovo masívnejšie v porovnaní so stredovekým, mohlo byť nižšie, pravidelných pôdorysných tvarov, s rozsiahlou voľnou (ideálne rovinatou) plochou pred ním a vodnou priekopou či celým systémom priekop. Ak to porovnáme so stredovekou hradbou, ktorá pozostávala z múru spevňovaného vežami, z hľadiska obranyschopnosti sa v stredoveku ideálnym javil hornatý, ťažko prístupný terén, lemovaný vodným tokom.
Novoveké pevnosti vyhľadávali skôr rovinaté územia. V prípade hornatého terénu sa ho snažili čo najviac upraviť do žiaducej podoby.
Opevnenia jestvujúcich miest
Niektoré stredoveké aj staršie mestá boli opevnené až v novoveku. Vtedy opevnenie obopínalo jestvujúce mesto a prispôsobovalo sa tvaru mesta a terénu. Často bývalo vybudované v menšom rozsahu, ako bol pôvodný zámer, najmä z ekonomických dôvodov.
Je očividné, že výstavba opevnenia v plnom rozsahu stála veľké úsilie a mnoho prostriedkov. Zaujímavé sú fragmenty opevnenia alebo stopy po ňom, ktoré nachádzame v krajine doteraz a môžeme ich vidieť na leteckých záberoch. V súčasnosti slúžia zväčša ako parkové a oddychové zóny. V niektorých prípadoch dynamicky sa rozvíjajúcich miest (napr. Viedeň, Vroclav…) boli staršie opevnenie rozobraté a nahradené novou zástavbou.
Ing. arch. Marta Hočová, PhD.
Žilinská univerzita v Žiline
Foto Google Earth (zábery sú voľne dostupné)
Článok prezentuje zistenia z výskumu, ktorého realizáciu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia č. 21-341-03752.
