Zimné skrýše zvierat

Hranostaj čiernochvostý

Zima so sebou prináša iný pohľad na svet. Po zamračenej a smutne pôsobiacej jeseni sa príroda prikrytá snehom zdá čistá a uprataná. Zvieratá, ktoré sa dovtedy preháňali v lesoch, na lúkach či na stromoch, sa zväčša ukrývajú vo svojich zimných brlohoch.

Hranostaj čiernochvostý

Hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea) je zaujímavá šelma, ktorá je príkladom živočícha so sezónnym dimorfizmom. Jeho srsť sa mení podľa ročných období. V lete ju má trojfarebnú a kratšiu ako v zime. Vrchnú časť tela a boky má hnedosivé, spodná časť tela, brucho a hrdlo sú žltkastobiele a koniec chvosta je čierny.

Jazvec lesný

Zimné sfarbenie je svietivo biele, srsť je dlhšia a mäkšia. Koniec chvosta ostáva čierny aj v zime. Mohlo by sa zdať, že bežať po snehu by sme ho nezbadali, ale jeho dlhý chvost s čiernym koncom určite zbadáme, ako sa mihá na snehu. Hranostaj je čulý v zime aj počas dňa, pretože srsť ho kryje pred predátorom. Trvalé príbytky v tomto období nemá. Buduje si ich nad zemou v hustej tráve, v kroví, často pri vode pod snehom, no používa ich len jednorazovo. Len náhodne sa doň vracia dvakrát. Pri love sa posúva a tam, kde skončí, si vybuduje nový brloh. Niektorí poľovníci vravia, že hranostaj si v zime často spraví brloh pri uhynutej zveri.

Jazvec lesný

Jazvec lesný (Meles meles) je zimný spáč, ale nie taký, aby prespal celú zimu. Zistíme to podľa stôp, ktoré vedú od jeho zimného brloha až k potoku. Jazvec si vyhrabe zimný brloh vždy na kopci a otvor smeruje šikmo do svahu, aby mu voda pri rozpúšťaní sa snehu nezatekala do spálne. Otvor do zimného brloha si nezapcháva hlinou, len prihrabe rastlinným materiálom. Robí to tak, že najprv vonku nahrabe prednými nohami pod brucho hrubý valec lístia a trávy a cúva s ním do brloha. Asi meter vo vnútri ho ponechá, otočí sa a valec začne vytláčať cúvaním zadnými labami, aby otvor zatvoril. Keď napadne sneh, nikto nezbadá vstup do jeho príbytku.

Kuna lesná

Kuna lesná

Kuna lesná (Martes martes) je veľký figliar. Keď napadne sneh, jej stopy len málokedy objavíme, lebo v lese sa väčšinou pohybuje po konároch a kmeňoch stromov. Počas zimy si často prisvojuje veľké guľovité hniezda veverice stromovej alebo hniezda strák. Majú dostatočne hrubé steny z trávy a hliny, a teda dobré izolačné vlastnosti. Nad hniezdom sa nachádza aj strieška, aby do neho nepadal sneh. Počas zimy sa zdržuje aj v dutinách hrubých kmeňov, v ktorých si počas zimy vytvára zásoby, alebo v koreňoch stromov či v kopách raždia. Jej zásoby neobsahujú len mäso z koristi, ale aj lesné ovocie, najmä jarabinu, alebo slivky, ktoré si tam naznáša zo záhrad a sadov.

Mačka divá

Mačka divá

Mačka divá (Felis silvestris) žije počas zimného obdobia podobným spôsobom ako počas vegetačného obdobia od jari do jesene. Musí loviť, aby prežila. Kocúr žije samostatne, samica tiež a aj vyspelé mláďatá sa rýchlo osamostatňujú. Kocúr začína vyhľadávať mačku až koncom januára, keď nastáva obdobie párenia. V zime sú ich brlohy umiestnené do väčších výšok nad zemou ako počas leta. Občas využívajú líščie alebo jazvečie diery, ale preferujú skôr dutiny v starých stromoch. V skalných oblastiach karpatských lesov si mačky hľadajú zimné brlohy v skalných jaskyniach. Pomerne hojne sa počas zimy sťahujú do krmníkov so senom, usídlia sa aj na povalách poľovníckych chát a opustených kolíb, v búdach, drevárňach či kôlňach na lazoch.

Psík medvedíkovitý

Psík medvedíkovitý

Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) je privandrovalec z východu Ázie. Prvýkrát bol zistený pri Humennom v roku 1959 a v roku 1975 už aj v Podunajskej nížine pri Dunajskej Strede. V súčasnosti je rozšírený po celom Slovensku okrem Vysokých a Západných Tatier. Je to psovitá šelma podobná líške hrdzavej, no líška loví aj počas dňa, kým psík je skôr súmračný a nočný živočích. Počas zimy sa najčastejšie skrýva v neobývaných líščích a jazvečích brlohoch. Nie je to však vždy pravidlom. Počas zimy mu narastie neprimerane dlhá a hustá srsť, a tak vydrží aj v tuhých mrazoch. Srsť na chrbte mu narastie do dĺžky až 120 mm a prevísa mu po bokoch tela. Je hustá a huňatá aj na chvoste a za ušnicami. Začiatkom januára sa pri veľkom návale snehu môže utiahnuť do zemného brloha a uložiť sa na krátky zimný spánok. Vchod zatarasí a nechá zapadnúť snehom. Mladé psíky sa zatarasia aj v inom než materskom brlohu, napríklad v hniezde na zemi v hustej spleti tŕstia alebo konárov a trávy. Približne vo februári až marci sa začína ruja.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 01/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ivan Kňaze