Z čoho sa skladá priestor?

Na prvý pohľad sa priestor okolo nás zdá ako dokonale spojitý. No dôsledky kvantovej mechaniky a všeobecnej teórie relativity spoločne predpovedajú, že aj samotný priestor má svoju štruktúru. V jedenástich článkoch série Ako to vieme? sme z rôznych pohľadov vyrozprávali príbeh dvoch základných teórií modernej… pokračuj

Tmavá stránka vesmíru

Počas jasnej noci vidno na oblohe krásny obraz tisícok hviezd. Pri pohľade cez teleskop je vidieť ešte viac bodiek a svetielok vzdialených galaxií. Ani to však nie je všetko. Keď na nebo namierime rádiový teleskop, uvidíme studený medzihviezdny prach a plyn, röntgenovým teleskopom zasa uvidíme… pokračuj

Fyzika za štandardným modelom

Od objavenia atómov prešlo naše porozumenie mikrosvetu veľmi dlhú cestu, ale skúmanie fyziky elementárnych častíc sa ešte určite neskončilo. Ako to vieme? V prvých deviatich dieloch série Ako to vieme? sme si povedali, ako ľudia odhaľovali zloženie hmoty a zákony, ktoré pre ňu platia. Dozvedeli… pokračuj

Zakrivený časopriestor

Naše porozumenie sveta sa delí na čas pred rokom 1905 a po ňom. Špeciálna teória relativity úspešne skĺbila mechaniku a elektromagnetizmus, ale s jednou dôležitou chybičkou krásy. Nevedela si poradiť s gravitačnou silou. Newtonova mechanika predpokladá okamžité pôsobenie na diaľku. Napríklad Coulombov zákon pre elektrostatickú… pokračuj

Hľadanie (zbytočného) prostredia

V druhej polovici 19. storočia popisovali fyzikálne deje dve rôzne teórie. Mechanické javy vystihovali Newtonove pohybové zákony z roku 1687. Elektrické, magnetické a optické procesy boli vyjadrené Maxwellovými rovnicami z roku 1865. Tieto dve teórie však neboli kompatibilné. Krátko po Maxwellovom objave sa všeobecne očakávalo,… pokračuj

Osvetľovanie svetla

Hlavným hrdinom príbehu prepojenia svetla a elektrických a magnetických javov, druhého veľkého zjednotenia vo fyzike, je škótsky fyzik James Clerk Maxwell. O prvé zjednotenie sa postaral sir Isaac Newton (1643 – 1727), keď v roku 1687 zákonmi mechaniky zjednotil pozemské a nebeské deje (Quark 4/19).… pokračuj

Veľký rachot

Vesmír je obrovský. Skladá sa z neuveriteľného množstva galaxií, ktoré sú od seba nepredstaviteľne ďaleko. V dávnej minulosti však vesmír vyzeral inak. Pri svojom zrode bol vesmír veľmi hustý, veľmi malý a do svojej súčasnej podoby prešiel dlhým a komplikovaným procesom, ktorého kľúčovým aspektom je… pokračuj

Od Galaxie ku galaxiám

Na konci 17. storočia ľudia prišli na to, že Zem nie je stredom vesmíru a s Newtonovou prácou začína existovať fyzika tak, ako ju poznáme teraz. Prešli ďalšie dve storočia, kým ľudia zistili, čo sú tie svetielka na oblohe a ako je vo vesmíre usporiadaná… pokračuj

Slnko zastalo, Zem sa pohla

Predchádzajúce tri články sme venovali poznávaniu štruktúry sveta v malom. Je čas obrátiť pohľad na oblohu a pozrieť sa na štruktúru sveta vo veľkom. Ako ľudia objavili podobu nášho vesmíru? A ako zistili podobu našej slnečnej sústavy? Prví sa snažili zostaviť model usporiadania sveta s… pokračuj

Pozoruhodné pravidlá mikrosveta

V minulých dvoch číslach sme si povedali, ako ľudia zistili, z čoho sa skladá hmota. Teraz je na čase ukázať si, odkiaľ vieme, že najmenšie častice hmoty podliehajú úplne iným pravidlám, ako sme zvyknutí. Týmto pravidlám hovoríme kvantová mechanika a jej objav je príbehom prvej… pokračuj