Neutrónová koža olova

Niektoré atómové jadrá majú tenkú kožu – sú obklopené len tenkou škrupinkou tvorenou z neutrónov. Fyzici teraz vedia, aká hrubá je neutrónová koža pri jednom špecifickom type jadra. Koža olova-208 – druhu olova so 126 neutrónmi spolu s 82 protónmi – je hrubá zhruba 0,28 bilióntin… pokračuj

Brzdenie antihmoty

Vedcom pracujúcim na experimente ALPHA v rámci CERN-u sa po prvýkrát podarilo pomocou laseru ochladiť atómy antihmoty. Laserové chladenie, ktoré spomaľuje pohyb elementárnych častíc a umožňuje tak presnejšie merania ich rôznych parametrov, dokázalo spomaliť atómy antivodíka viac než desaťnásobne. Úspešné aplikovanie techniky laserového chladenia na… pokračuj

O neslobode kvarkov

Kvarky majú zvláštnu vlastnosť, ktorej ešte vždy nie dokonale rozumieme. Vieme však, ako sa prejavuje – kvarky nemôžu existovať oddelene, ale iba v skupinách. Hmota okolo nás sa skladá z atómov a molekúl. Keď zoberieme molekulu a roztrháme ju na jednotlivé atómy, všimneme si prvú… pokračuj

Najmenším na ultrajemné

Čoraz väčší počet ľudí si uvedomuje, že pre naše zdravie je dôležité vedieť nielen to, čo jeme, ale aj čo dýchame. V mnohých mestách sú síce nainštalované meracie stanice, ktoré priebežne informujú o druhoch a množstve znečisťujúcich, prípadne aj zdraviu škodlivých substancií, ale jednotlivec nevie… pokračuj

Aký malý je atóm?

Atómy sú také malé, že si ich môžeme len ťažko predstaviť. Pri uvažovaní o ich rozmeroch nám však môžu pomôcť aj zrnká ryže. Myšlienka existencie atómu sa zrodila okolo roku 400 pred n. l. v hlave gréckeho filozofa Démokrita. V tom období panoval názor, že… pokračuj

Honba za tmavou hmotou

Predstavte si, že by bol Jupiter ako najväčšia planéta našej slnečnej sústavy neviditeľný. Nezmizol by, stále by krúžil okolo Slnka, len by ho nebolo možné pozorovať. Napríklad by ho nahradila malá čierna diera. Došlo by k jeho odhaleniu alebo by to bolo pre neprítomnosť svetelného… pokračuj

Deliteľnosť nedeliteľných

Atómy sa skladajú z jadra a elektrónov, jadro sa skladá z protónov a neutrónov. Pod mikroskopom nie je vidieť ani len samotné atómy. Ako sa teda podarilo zistiť, z čoho a ako sa skladajú? Nechýbalo veľa a ľudia by objavili štruktúru atómov skôr, ako bola… pokračuj

Existencia atómov

Cieľom vedy je zabaliť do čo najmenšieho počtu slov čo najviac vedomostí. Keďže viac-menej všetkému rozumieme na základe existencie atómov, vedomosť o ich jestvovaní je pre nás veľmi dôležitá. Odkiaľ ju máme? Atómy sú ako pixely na digitálnom obrázku. Z diaľky obrázok vyzerá súvislý, ale… pokračuj

Nanočastice zlata a albumín

Vedci zo Spoločného výskumného centra Európskej únie (JRC) a Lyonskej univerzity zistili, že nanočastice zlata dokážu chrániť ľudský albumín pred denaturáciou (zmenou štruktúry chemickými alebo fyzikálnymi prostriedkami). Tento stabilizujúci účinok má perspektívu využitia pre širokú škálu biotechnologických aplikácií. Albumín je jeden z proteínov krvnej plazmy… pokračuj

Záhada ultraenergetických častíc

O jednej z najväčších záhad modernej astrofyziky, o časticiach ultravysokých energií, hovoríme s RNDr. Pavlom Bobíkom, PhD. So svojimi kolegami z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach sa podieľa na experimente, ktorý by mal túto záhadu vyriešiť. Čo si máme predstaviť pod časticami s ultravysokou energiou? Myslíme… pokračuj