Čoraz väčší počet ľudí si uvedomuje, že pre naše zdravie je dôležité vedieť nielen to, čo jeme, ale aj čo dýchame. V mnohých mestách sú síce nainštalované meracie stanice, ktoré priebežne informujú o druhoch a množstve znečisťujúcich, prípadne aj zdraviu škodlivých substancií, ale jednotlivec nevie… pokračuj
Atómy sú také malé, že si ich môžeme len ťažko predstaviť. Pri uvažovaní o ich rozmeroch nám však môžu pomôcť aj zrnká ryže. Myšlienka existencie atómu sa zrodila okolo roku 400 pred n. l. v hlave gréckeho filozofa Démokrita. V tom období panoval názor, že… pokračuj
Predstavte si, že by bol Jupiter ako najväčšia planéta našej slnečnej sústavy neviditeľný. Nezmizol by, stále by krúžil okolo Slnka, len by ho nebolo možné pozorovať. Napríklad by ho nahradila malá čierna diera. Došlo by k jeho odhaleniu alebo by to bolo pre neprítomnosť svetelného… pokračuj
Atómy sa skladajú z jadra a elektrónov, jadro sa skladá z protónov a neutrónov. Pod mikroskopom nie je vidieť ani len samotné atómy. Ako sa teda podarilo zistiť, z čoho a ako sa skladajú? Nechýbalo veľa a ľudia by objavili štruktúru atómov skôr, ako bola… pokračuj
Cieľom vedy je zabaliť do čo najmenšieho počtu slov čo najviac vedomostí. Keďže viac-menej všetkému rozumieme na základe existencie atómov, vedomosť o ich jestvovaní je pre nás veľmi dôležitá. Odkiaľ ju máme? Atómy sú ako pixely na digitálnom obrázku. Z diaľky obrázok vyzerá súvislý, ale… pokračuj
Vedci zo Spoločného výskumného centra Európskej únie (JRC) a Lyonskej univerzity zistili, že nanočastice zlata dokážu chrániť ľudský albumín pred denaturáciou (zmenou štruktúry chemickými alebo fyzikálnymi prostriedkami). Tento stabilizujúci účinok má perspektívu využitia pre širokú škálu biotechnologických aplikácií. Albumín je jeden z proteínov krvnej plazmy… pokračuj
O jednej z najväčších záhad modernej astrofyziky, o časticiach ultravysokých energií, hovoríme s RNDr. Pavlom Bobíkom, PhD. So svojimi kolegami z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach sa podieľa na experimente, ktorý by mal túto záhadu vyriešiť. Čo si máme predstaviť pod časticami s ultravysokou energiou? Myslíme… pokračuj
Po nedávnej dvojročnej odstávke urýchľovača v CERN-e sa takmer dvojnásobne zvýšila energia, pri ktorej sa častice v urýchľovači zrážajú. V ďalšej fáze modernizácie, do roku 2025, sa plánuje desaťnásobne zvýšiť hustotu zrážok častíc. Zvýšenie výkonu Veľkého hadrónového urýchľovača (Large Hadron Collider – LHC) v CERN-e závisí od… pokračuj
O elementárnej častici, ktorá dala názov aj nášmu časopisu, sa v Slovenskom rozhlase, v relácii Solárium, zhovárala s doc. RNDr. Martinom Mojžišom, PhD., moderátorka Ľuba Šajdová. Keďže sme boli pri tom, dohodli sme sa, že to najdôležitejšie uverejníme aj v našom Quarku. Nedeliteľný Už Demokritos… pokračuj
Osvetlil najhoršiu fyzikálnu hádanku Dizertačná práca Analýza kvantovej teórie obsahovala hypotézu, že časticu, ktorú charakterizujeme hmotnosťou m a hybnosťou p možno charakterizovať aj vlnovou dĺžkou λ podľa vzťahu λ = h/p = h/m.v. Autor práce pripustil, že vlnenie a mechanický pohyb sú len dva rozličné prejavy… pokračuj
