Magnetické pole pri superhmotnej čiernej diere M87*, vzdialenej asi 55 miliónov svetelných rokov, nečakane zmenilo smer. Tento dramatický zvrat spochybňuje teóriu fyziky čiernych dier a poskytuje vedcom nové dôkazy o dynamickej povahe týchto temných gigantov. Dáta siete Event Horizon Telescope ukazujú, že po prvotnom snímkovaní v roku 2017… pokračuj
Vedci pomocou Event Horizon Telescope skúmali supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie M87. Hmotnosť tohto monštra je 6,5-miliárdkrát väčšia ako hmotnosť nášho Slnka a otáča sa približne 80 % teoretickej maximálnej možnej rýchlosti vo vesmíre. Štúdiom jasnej škvrny spôsobenej relativistickým Dopplerovým žiarením vedci vypočítali, že… pokračuj
Astronómovia z Inštitútu pre vesmírne teleskopy v spolupráci s kolegom z Centra pre exoplanetárnu vedu Univerzity v St. Andrews a Európskeho južného observatória potvrdili existenciu osamelej čiernej diery. V roku 2022 členovia tímu opísali tmavý objekt pohybujúci sa súhvezdím Strelec a naznačili, že by to… pokračuj
Vedci objavili dvojhviezdu obiehajúcu v blízkosti objektu Sagittarius A*, supermasívnej čiernej diery v centre našej Galaxie. Je to vôbec po prvý raz, keď bol v blízkosti supermasívnej čiernej diery objavený hviezdny pár. Objav založený na údajoch získaných pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT) na Európskom… pokračuj
Celá hmota je veľmi prázdna… Kvantová fyzika je úžasná, ako sa v nej všetko nečakane mení, hovorí jadrový fyzik Branislav Sitár, ktorý sa v roku 1993 zaslúžil o vstup Slovenska do CERN-u – Európskej organizácie pre jadrový výskum v Ženeve, najvýznamnejšieho svetového laboratória v oblasti… pokračuj
Viditeľné svetlo z hviezdneho nadobra v susednej galaxii Andromeda od roku 2016 dramaticky slablo a do roku 2023 úplne zmizlo. Hviezda, ktorá sa stratila z dohľadu, by podľa astrofyzika Kishalaya Dea z Massachusettského technologického inštitútu a jeho kolegov mohla byť neúspešnou supernovou, hviezdnou explóziou, ktorá… pokračuj
Podobne ako dvaja zápasníci suma krúžia okolo seba aj dve superhmotné čierne diery v dosiaľ najtesnejšom pozorovanom páre. Pohybujú sa vo vzdialenosti len asi 300 svetelných rokov od seba a boli objavené pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) a Röntgenového observatória Chandra. Čierne diery sú hlboko… pokračuj
Kvazary – žiarivé galaktické jadrá – vďačia za svoj jas teplu, ktoré vzniká pri vírení plynu okolo veľkej čiernej diery. Hmotnosť čiernej diery, ktorá poháňa kvazar ULAS J1120+0641 vzdialený 13 miliárd svetelných rokov od Zeme, tvorí polovicu hmotnosti všetkých hviezd hostiteľskej galaxie, čo je rekord.… pokračuj
Vedcom sa pomocou teleskopov ALMA a ďalších zariadení podarilo dosiahnuť doteraz najväčšie rozlíšenie zo zemského povrchu. Pri testoch detegovali žiarenie zo vzdialených galaxií na frekvencii približne 345 GHz, čo zodpovedá vlnovej dĺžke 0,87 mm. Združenie vedcov okolo sústavy rádioteleskopov Event Horizon Telescope (EHT) odhaduje, že… pokračuj
Astronómovia nedávno našli záhadné objekty v dvoch guľových hviezdokopách Mliečnej cesty. Oba objavy majú dôležitý vplyv na to, čo vieme a nevieme o neutrónových hviezdach a čiernych dierach. Guľové hviezdokopy sú staré husté guľové útvary obsahujúce desaťtisíce až milióny starých hviezd, ktoré sa nachádzajú v… pokračuj
