Mayov nezničilo sucho

Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a… pokračuj

Praveká veľká trojka

S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali. Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.… pokračuj

Otrávená voda Mayov

Vedci našli v hlavných vodných zdrojoch mayskej metropoly Tikal stopy kontaminácie anorganickými aj organickými jedmi. Mayov mnohí vnímajú ako náprotivok antických Grékov v Novom svete. V niektorých ohľadoch to platí viac, v iných menej, v niektorých vôbec. Podobnosť s Grékmi Rozdelenie ich oblasti do prevažne… pokračuj

V stopách prvých Američanov

Analýza DNA pôvodných obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky odhalila neznáme migrácie a populačné zmeny pri ich osídľovaní, a tak ukončila aj vlečúci sa súdny spor. Expanzia prvých Američanov je ešte vždy záhadná. Hlavná trasa mala byť zo Sibíri cez Beringov prieliv na Aljašku a do… pokračuj

Genetické tajomstvá civilizácií

Minojci z Kréty a Mykénčania z gréckej pevniny mali korene v egejskej oblasti, v ktorej žili, a v západnej Anatólii. Kanaánci sčasti doteraz žijú tam, kde za starozákonných čias. Predkami minojskej civilizácie na Kréte a v okolí boli miestni skorí farmári. Platí to aj o… pokračuj