A ľady sa pohli…

Vedecký tím z britskej Leedskej univerzity, ktorý ako prvý uskutočnil prieskum globálnych strát ľadu na Zemi pomocou satelitných údajov, zistil, že rýchlosť, akou sa roztápa ľad na celej planéte, sa zvyšuje. Medzi rokmi 1994 až 2017 sa stratilo 28 biliónov ton ľadu, čo zodpovedá 100… pokračuj

Roztopené prvenstvo

Keď sa v júli 2017 ľadovec s označením A-68A odlomil od antarktického ľadového šelfu Larsen C, stal sa najväčšou voľne plávajúcou ľadovou plochou na svete. Odkedy driftuje v oceáne, jeho poloha a tvar boli zachytené satelitmi Európskej vesmírnej agentúry a NASA na slede 11 snímok.… pokračuj

Slabnúce ľadovce

Vedci pomocou satelitov ESA, NASA a USGS preskúmali ľadovce Pine Island a Thwaites v Amundsenovom mori. Oba ľadovce spoločne tvoria oblasť tečúceho ľadu s veľkosťou Nórska a zadržiavajú v sebe dostatok vody na zvýšenie globálnej hladiny mora o viac ako meter. Zároveň ide o dva… pokračuj

Na hĺbke záleží

Väčšina oxidu uhličitého emitovaného ľudskou činnosťou nezostáva v atmosfére, ale je absorbovaná oceánmi a suchozemskou vegetáciou, čo nazývame uhlíkovými záchytmi. Úplné pozorovanie tohto rozhodujúceho procesu v horných vrstvách oceánov a v dolných vrstvách atmosféry je však ťažké, pretože merania sa nevykonávajú na hladine mora, ale… pokračuj

Efektívny umelý list

Vedci z Cambridgeskej univerzity vyvinuli bezdrôtové samostatné zariadenie, ktoré premieňa slnečné svetlo, oxid uhličitý a vodu na uhlíkovo neutrálne palivo bez potreby akýchkoľvek ďalších komponentov alebo elektriny. Ide o významný krok na dosiahnutie umelej fotosyntézy, procesu napodobňujúceho schopnosť rastlín premieňať slnečné svetlo na energiu. Zariadenie… pokračuj

Teplý južný pól

Južný pól sa za posledných 30 rokov oteplil o viac ako trojnásobok globálneho priemeru. Vyplýva to z výskumu, ktorý viedol profesor meteorológie Ohijskej univerzity Ryan Fogt. Môže sa zdať, že južný pól je izolovaný od toho, čo sa deje vo zvyšku sveta. Lenže zrazu tu… pokračuj

Po oceáne už aj rieky

Priemerná teplota oceánu bola v roku 2019 o 0,075 stupňa vyššia, ako bol priemer z rokov 1981 – 2010. Podľa vedcov tak svetové oceány dosiahli v roku 2019 rekordnú teplotu. Globálne otepľovanie má však vplyv nielen na oceány a moria. Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu… pokračuj

Viac zrážok, menej vody?

Štúdia vypracovaná tímom vedeným Justinom Mankinom z Kolumbijskej univerzity v New Yorku vyvracia dlhodobo tradované názory na to, ako zmeny podnebia pôsobia a budú pôsobiť na prijímanie a vydávanie vody vegetáciou. Vedci si totiž položili otázku: Do akej miery zmení vplyv oxidu uhličitého a otepľovania… pokračuj

Planetárne riešenie

Už roky sa hovorí, že výsadba stromov môže pomôcť zachrániť svet pred globálnym otepľovaním. Táto mantra však bola skôr vyjadrením viery. Teraz sú však už k dispozícii aj údaje o tom, že ak sa vysadia správne druhy stromov v správnych pôdnych typoch po celej planéte,… pokračuj

Jedna horúčava, odlišné následky

V posledných rokoch ovplyvnili vlny horúčav aj krajiny s tradične chladným podnebím. Socioekonomický dosah horúčav však môže byť pre  rôzne krajiny odlišný. Závisieť to bude od toho, do akej  miery sú vystavené tomuto typu rizika a ako sú schopné prispôsobiť sa klimatickej zmene. V článku vydanom… pokračuj