Pobrežné mangrovníkové lesy dokážu medzi svoje ponorené a pozapletané siete koreňov odložiť obrovské množstvá organickej hmoty. Je však pozoruhodné, aké veľké množstvo uhlíka je uložené v malých lesných skupinkách rastúcich popri pobreží na mexickom Yucatánskom polostrove. V máji vedci v Biology Letters oznámili, že tieto… pokračuj
Anomálie izotopov v ročných prírastkoch dreva veľmi starých stromov podporujú súvislosť výkyvov klímy na Zemi s výbuchmi hviezd v podobe supernov. V najdlhšom časovom meradle určuje klímu planéty – a tým jej obývateľnosť z hľadiska nám známeho života – predovšetkým kombinácia dvoch faktorov: jej polohy… pokračuj
Je známe, že zvyšovanie povrchových teplôt vedie k podstatnému zníženiu rozsahu aj trvania snehovej pokrývky, čo má priamy súvis s množstvom vody zadržanej v napadanom snehu. Pokiaľ ide o energiu, zavlažovanie a pitnú vodu, milióny ľudí sa spoliehajú na topiaci sa sneh. Presnejšie informácie o… pokračuj
Južný pól sa za posledných 30 rokov oteplil o viac ako trojnásobok globálneho priemeru. Vyplýva to z výskumu, ktorý viedol profesor meteorológie Ohijskej univerzity Ryan Fogt. Môže sa zdať, že južný pól je izolovaný od toho, čo sa deje vo zvyšku sveta. Lenže zrazu tu… pokračuj
Jaskynné kvaple preukázali, že pri zániku Novoasýrskej ríše zohral veľkú úlohu desaťročia trvajúci výrazný úbytok dažďových zrážok. Novoasýrska ríša patrila k najrozľahlejším a mocensky najvplyvnejším politickým útvarom starovekého Blízkeho východu. Dominovala tam takmer tri storočia, približne v rokoch 912 – 609 pred n. l. Nejasné… pokračuj
Štyri bilióny satelitných meraní teploty oceánov a morí, ktoré sa uskutočnili od roku 1981 do roku 2018, zlúčili do jediného dátového súboru. Vznikol tak globálny rekord, ktorý však pomôže najmä klimatológom. Súbor totiž bude hrať kľúčovú úlohu pri hodnotení globálnych modelov používaných na predpovedanie toho,… pokračuj
Len zopár silných búrok v Antarktíde môže mať podstatný vplyv na to, koľko snehu pribudne v južných častiach tohto najjužnejšieho kontinentu. Tieto krátke búrky, ktorých stopy nachádzame v ľadových jadrách, môžu skresľovať pohľad na to, ako rýchlo v čase ľadovce kontinentu rastú alebo sa zmenšujú.… pokračuj
V posledných rokoch ovplyvnili vlny horúčav aj krajiny s tradične chladným podnebím. Socioekonomický dosah horúčav však môže byť pre rôzne krajiny odlišný. Závisieť to bude od toho, do akej miery sú vystavené tomuto typu rizika a ako sú schopné prispôsobiť sa klimatickej zmene. V článku vydanom… pokračuj
Klimatické zmeny akosi prirodzene vyvolávajú otázku, či zvyšovaním sa teplôt nehrozí zmenšovanie sa množstva vody. Je to celosvetová otázka, týka sa aj Slovenska. V prírode je celý rad cyklov, ktoré majú vplyv na množstvo vody v krajine. Najznámejšie sú 12-mesačný cyklus obehu Zeme okolo Slnka a… pokračuj
Bobry vypúšťajú skleníkové plyny z permafrostu do atmosféry. To je záver nového výskumu predstaveného na výročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie. Vyššie teploty dovoľujú hlodavcom usadiť sa čoraz severnejšie. Pri svojich nových norách si stavajú priehrady, a tak vznikajúce záplavy roztápajú kedysi trvalo zmrznutú zem. Výskumníci… pokračuj
