Španielska spoločnosť Iddes Yachts navrhla oceánografickú výskumnú loď, na palube ktorej budú špičkové laboratóriá pre vedcov z rôznych odborov. Zreteľne identifikovateľnými zmenami globálnej aj lokálnej klímy, prejavujúcimi sa častým výskytom lokálnych búrok a bleskových povodní, silným vetrom a inými meteorologickými javmi, nám naša planéta dáva… pokračuj
Keďže nemecký oceliarsky priemysel vytvára pri získavaní ocele enormné množstvo CO2, cieľom najnovších výskumov je dekarbonizácia jej výroby. Jedným z najbežnejších a najdôležitejších hutníckych produktov je oceľ. Oceľové prvky sú v takmer každom produkte, ktorý si vyžaduje pevnosť, tvárnosť či stabilitu. Oceľ je nateraz nenahraditeľná… pokračuj
Letný špeciál vedeckej kaviarne bude venovaný vysokým teplotám, problematike zmeny klímy a hodnoteniu jej dosahov. Čo nás ešte čaká v rámci klimatologických extrémov? O koľko sa zvýšila teplota na Zemi a aké dôsledky to môže mať na náš život? Odpovede na tieto otázky sa dozviete… pokračuj
Prieskum Bahamských brehov – zoskupení podmorských plošín obklopujúcich súostrovie Bahamy – odhalil 92 000 km2 morských tráv. Táto plocha sa rovná približne polovici rozlohy Floridy. Objav rozširuje odhad celosvetovej plochy pokrytej morskými trávami o 41 %, čo má potenciálny prínos pre klímu Zeme, tvrdí morský… pokračuj
Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás… pokračuj
Klímapodcast denníka SME vznikol v roku 2020, vychádza v minisériách, pričom každá má 10 epizód. Posledný diel tretej série vyšiel vo februári 2022 a redakcia SME už pracuje na štvrtej sérii. Podcast moderuje Katarína Kozinková, pri jeho začiatku bol aj Jakub Filo. V SME si… pokračuj
Viac ako 450 rokov žili v južnom Grónsku osadníci zo Škandinávie. V čase najväčšieho rozmachu tam približne 3 000 severanov chovalo dobytok, ovce a kozy. Potom zmizli. Ich záhadné zmiznutie v 14. storočí sa pripisuje rôznym príčinám, od klesajúcich teplôt a zlého hospodárenia s pôdou… pokračuj
Najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, začínali skromne. Prvé dinosaury boli veľké ako mačky, skrývali sa v tieni a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď sopečná činnosť zmenila klímu a spôsobila dva milióny rokov trvajúce obdobie dažďov, naznačuje štúdia v časopise Proceedings of… pokračuj
Pokusy ovplyvňovať poveternostné podmienky siahajú zrejme kamsi až k začiatkom poľnohospodárstva, keď sa počasie stalo rozhodujúce pre prežitie celých ľudských komunít. Mágiu dávno vystriedali veda a technika, na podstate problému sa však veľa nezmenilo. Ľudia sa naďalej pokúšajú priamo ovplyvňovať deje v zemskej atmosfére, a… pokračuj
Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
