Archeológovia na starovekom cintoríne v západnom Iráne objavili lebku mladého dievčaťa, ktorá vykazuje stopy úprav. Tvarovanie lebky sa vyskytovalo v mnohých starovekých civilizáciách – zvyčajne sa vykonávalo pevným obalením hlavy dieťaťa, keď rástlo do dospelosti. Častejšie sa pozorovalo u dievčat ako u chlapcov. Na cintoríne… pokračuj
Medzinárodný tím antropológov, biológov a historikov identifikoval rodovú a genetickú variabilitu v rámci druhu Paranthropus robustus. P. robustus bol druh australopiteka, ktorý žil v južnej Afrike približne pred 1 až 3 miliónmi rokov. Keďže DNA sa vo fosíliách dobre nezachováva, nie je jasné, či druhy… pokračuj
Predĺžené detstvo, ktoré je typickým znakom ľudského vývoja, možno vznikalo už v dávnej minulosti. U jedného z prvých známych zástupcov rodu Homo sa v detstve vyvíjali zuby pomaly ako u človeka a až potom došlo k prudkému rastu ako pri šimpanzoch. Fosília približne 11-ročného jedinca… pokračuj
Vedci Fraunhoferovho ústavu ILT v Aachene vyvinuli novú metódu laserovej kraniotómie šetrnú k pacientovi s minimálnou hlučnosťou a bez vibrácií. Kraniotómia je operatívne otvorenie lebky nevyhnutné na vykonanie zložitých neurochirurgických zásahov do inak neprístupných častí mozgu. Niektoré zásahy, pri ktorých je potrebné otestovať komplexné funkcie… pokračuj
Nedávno sa našla v irackom Kurdistane lebka neandertálskej ženy. Teraz sa podarilo verne zrekonštruovať jej podobu. My všetci Homo sapiens, sapienti, sme pôvodom Afričania. A všetci sme migranti, lebo odtiaľ sme prešli do zvyšku sveta, hoci až ako neskoršia vlna príslušníkov rodu Homo. A tak… pokračuj
Muž s dierou v čele, ktorý bol pochovaný na území súčasnej Alabamy približne pred 3 000 až 5 000 rokmi, predstavuje najstarší známy prípad operácie lebky v Severnej Amerike. Bioarcheologička Diana Simpsonová z Nevadskej univerzity v Las Vegas uviedla, že poškodenia okolo oválneho otvoru v… pokračuj
V DNA dávneho obyvateľa Lotyšska sa našli stopy najstaršej známej nákazy baktériou čierneho moru. Pri slove mor (hovorovo čierna smrť) prebiehajú ľuďom po chrbte zimomriavky. Ozveny čiernej smrti, ktorá v 14. storočí vyhubila azda polovicu Európanov a opakovane kosila obyvateľov nášho kontinentu do 18. či… pokračuj
Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
Objav takmer štvormiliónročnej zachovanej lebky umožnil zrekonštruovať podobu predka slávnej ženy australopiteka Lucy a odvodene aj nášho ľudského rodu. Novšie výskumy posunuli vznik nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti) už za hranicu 300-tisíc rokov. Nálezy fosílií, najmä kamenných nástrojov, pravdepodobne spôsobia podobný posun aj… pokračuj
Forenzná umelkyňa zo škótskej University of Dundee Karen Flemingová zrekonštruovala tvár druidky zo železnej doby. Vedkyňa usudzuje, že žena bola zrejme za života výnimočnou osobnosťou, pretože sa dožila najmenej šesťdesiat rokov. Počas železnej doby bol totiž priemerný ženský vek asi 31 rokov, pod čo sa… pokračuj
