Predstavte si živý organizmus, nie väčší ako je priemer ľudského vlasu, ktorý aj napriek svojej mikroskopickej veľkosti dokáže ovplyvniť také komplexné celky, akými sú ľudské zdravie, prírodné javy, výskum či architektúra. Ide o miniatúrne organizmy tvorené jednou jedinou bunkou, ktorá je nielen dostačujúca na plnohodnotnú… pokračuj
Od objavenia atómov prešlo naše porozumenie mikrosvetu veľmi dlhú cestu, ale skúmanie fyziky elementárnych častíc sa ešte určite neskončilo. Ako to vieme? V prvých deviatich dieloch série Ako to vieme? sme si povedali, ako ľudia odhaľovali zloženie hmoty a zákony, ktoré pre ňu platia. Dozvedeli… pokračuj
V minulých dvoch číslach sme si povedali, ako ľudia zistili, z čoho sa skladá hmota. Teraz je na čase ukázať si, odkiaľ vieme, že najmenšie častice hmoty podliehajú úplne iným pravidlám, ako sme zvyknutí. Týmto pravidlám hovoríme kvantová mechanika a jej objav je príbehom prvej… pokračuj
Významné výsledky slovenských fyzikov o štruktúre grafénu pri nízkej teplote zverejnil v apríli vedecký časopis Physical Review B. Spoluautorom článku je aj Juraj Hašík, absolvent teoretickej fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK). Objav grafénu, najtenšej možnej vrstvy uhlíka, ktorej hrúbka je… pokračuj
V ľudskom tele i na jeho povrchu žije nespočetné množstvo mikróbov. Patria k nim baktérie, vírusy, huby a jednobunkovce, ktorých druhy a kmene sú jedinečné pre každého človeka. Súhrnne všetky tieto mikroorganizmy označujeme názvom mikrobióm. Mikróby sú dôležité pre ľudské zdravie, pretože zohrávajú významnú úlohu pri podpore imunitného systému… pokračuj
Hoci sa molekulárni biológovia zaoberajú celkom serióznou vedou, občas v rámci svojho odboru ponúknu aj netradičné výsledky. Tak vznikli aj vianočné a zimné obrázky. Každý deň po nej chodíme a ani si neuvedomujeme, čo všetko skrýva. Pôda nie je iba zdroj živín pre vegetáciu, ale… pokračuj
