Človek patrí z vývojového hľadiska medzi denné primáty. Preto je prirodzené, že rovnako ako naši dávni predkovia, tak aj mnoho súčasných ľudí má z tmy menšiu alebo väčšiu obavu. To je jeden z dôvodov, prečo sa na živočíchy s nočnou aktivitou pozeráme s údivom a… pokračuj
Vedci z Univerzity v Sydney a zo Sorbonny objavili súvislosť medzi obežnými dráhami Zeme a Marsu, globálnym otepľovaním nespôsobeným človekom a zrýchľovaním hlbokomorskej cirkulácie. Adriana Dutkiewiczová z Univerzity v Sydney a jej kolegovia sa snažili zistiť, či sa oceánske dnové prúdy v teplejšom podnebí stávajú… pokračuj
Hoci nesporne ide o jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších udalostí, mnohé aspekty vzniku života nie sú doposiaľ úplne vyjasnené. Je to dlhodobo diskutovaná téma. So vznikom života sú spojené tri hlavné otázky: kedy, ako a kde sa život začal. Otázku, prečo sa začal, môžeme pokojne… pokračuj
Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný. Niektorí ľudia sa divia, ako je možné,… pokračuj
Kalmáre nemajú termostaty na kontrolu teploty oceánu. Namiesto toho upravujú svoju RNA, aby sa prispôsobili chladným vodám. Genetické inštrukcie zakódované v DNA sa obyčajne verne kopírujú do RNA alebo mRNA a potom do proteínov. Kalmáre a iné hlavonožce s mäkkým telom však často svoju mRNA… pokračuj
Na dno sveta v temnote podmorskej hlbočiny Challenger sa od januára 1960 do júna 2022 pozrelo iba 27 odvážlivcov. Do vesmíru sa medzitým od apríla 1961 do novembra 2022 dostalo 367 letov s ľudskou posádkou. Hoci voda pokrýva približne 71 % zemského povrchu a takmer… pokračuj
Prieskum Bahamských brehov – zoskupení podmorských plošín obklopujúcich súostrovie Bahamy – odhalil 92 000 km2 morských tráv. Táto plocha sa rovná približne polovici rozlohy Floridy. Objav rozširuje odhad celosvetovej plochy pokrytej morskými trávami o 41 %, čo má potenciálny prínos pre klímu Zeme, tvrdí morský… pokračuj
Prvé, čo nám pri predstave ľadoborca obyčajne príde na um, je masívne plavidlo, ktoré sa prelamuje bielou pustatinou ďalekého severu. Prvé ľadoborce boli oveľa menšie a jednoduchšie ako tie súčasné. Zatiaľ čo sa severania učili prekonávať zamrznuté moria, kontinentálni Európania lámali ľady na riekach sekerami… pokračuj
Ľudské spoločnosti odjakživa využívali vodu a vo vodnom prostredí tiež zanechali široké spektrum stôp. O odkrývaní dejín pod hladinou a významných nálezoch na dne riek a morí sme sa rozprávali s Klaudiou Daňovou z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre a Miroslavou Daňovou… pokračuj
Hoci majáky sú zdanlivo na ústupe a slúžia už iba ako romantické atrakcie pre turistov, výstražné a orientačné svetlá na pobreží do histórie ešte nepatria. Vizuálna orientácia aj v časoch modernej techniky predstavuje bezpečný spôsob, ako v nečase nenaraziť na útes a trafiť do prístavu.… pokračuj
