Oceánske dobrodružstvo

Aby ľudia zistili, čo sa skrýva za vzdialeným obzorom morí a oceánov, zdokonaľovali svoje sprvu veľmi jednoduché lode aj svoje moreplavecké umenie, učili sa spoznávať a rešpektovať prírodné zákony. Vďaka tomu mohli objavovať ostrovy i nové kontinenty, a hoci tisíce z nich zaplatili za svoju… pokračuj

Výskumný ústav na dne mora

Podmorské stavby, dokonca celé mestá pod morskou hladinou, patria k výbave vedeckofantastických príbehov minimálne od čias Jula Verna. V čase globálneho otepľovania, hrozby preľudnenia planéty a vyčerpania zdrojov je však čoraz jasnejšie, že nepôjde o výstrelok. Stavby pod vodou sa raz stanú nevyhnutnosťou. Kým sa… pokračuj

Praveké plavby za obzor

Praobyvatelia Taiwanu osídlili juhojaponské súostrovie Rjúkjú prekonaním silného oceánskeho prúdu, hoci jeho najbližší ostrov nevideli z hladiny, ba ani z východiskového pobrežia. Navigare necesse est, vivere non est necesse (Plaviť sa je nutné, žiť nie je). Tak sa podľa starogréckeho historika Plutarcha vyjadril starorímsky vojvodca… pokračuj

Sentinel meria hladinu oceánov

Je už všeobecne známe, že zmeny globálnej klímy prejavujúce sa (aj) pomalým a zatiaľ pretrvávajúcim nárastom priemernej teploty zemskej atmosféry vedú aj k pomalému, ale už citeľnému zvyšovaniu hladiny oceánov. Hlavnou príčinou tohto zvyšovania hladiny sú dva faktory: prvým je teplotná rozťažnosť vody v dôsledku… pokračuj

Morský drak z kriedy

Ichtyosaury boli veľmi zaujímavé prehistorické vodné tvory. Vyzerali ako delfíny, ale v skutočnosti to boli plazy. Vedci teraz klasifikovali predtým neznámy druh, ktorý dostal na počesť svojho objaviteľa meno Thalassodraco etchesi. Britský zberateľ fosílií Steve Etches objavil pozostatky tohto morského draka v roku 2009 pri… pokračuj

Podmorské dátové centrum

Kam s nimi? Takúto otázku si kladú správcovia dátových centier či úložísk, ktorí priebežne riešia problém ukladania neuveriteľne pribúdajúcich údajov všetkého druhu. V súčasnosti používané pozemné dátové centrá sú tvorené sústavou prepojených serverov, ktoré musia byť dostatočne chladené. Tieto centrá sa však vyznačujú istou –… pokračuj

Na hĺbke záleží

Väčšina oxidu uhličitého emitovaného ľudskou činnosťou nezostáva v atmosfére, ale je absorbovaná oceánmi a suchozemskou vegetáciou, čo nazývame uhlíkovými záchytmi. Úplné pozorovanie tohto rozhodujúceho procesu v horných vrstvách oceánov a v dolných vrstvách atmosféry je však ťažké, pretože merania sa nevykonávajú na hladine mora, ale… pokračuj

Odhalené tajomstvo

Jednou z najznámejších pochúťok okinawskej kuchyne je druh morských rias, ktorý je známy svojou príjemnou textúrou a chuťou. Táto morská riasa má namiesto listov zväzky malých zelených bublín, ktoré v ústach praskajú a uvoľňujú slanú chuť oceánu. Jedinečný tvar tejto riasy jej dal názov umi-budo… pokračuj

Túlavé vlny

Píše sa 1. január 1995, sú asi tri hodiny popoludní a na plošine Draupner v Severnom mori sa o niekoľko sekúnd stane z námorníckych historiek vedecká skutočnosť. V minulosti námorníci často rozprávali, ako ich loď z ničoho nič narazila na obrovskú, aspoň 15-metrovú vlnu. Prežili to vraj len o… pokračuj

Káble ako seizmografy

Na detegovanie seizmických pohybov možno využiť telekomunikačné káble s optickými vláknami uložené na dne morí. Údaje za ostatné dve storočia naznačujú, že najväčšie straty na ľudských životoch spôsobujú zemetrasenia. Desať najväčších zemetrasení v 20. a 21. storočí si vyžiadalo asi 1,5 milióna obetí. Je to… pokračuj