Genetici a biológovia analyzovali RNA desiatich mamutov srstnatých, ktorých tkanivá ležali zamrznuté v sibírskom permafroste. Ako informovali v časopise Cell, sekvencie RNA, ktoré ponúkajú náhľad do života mamutov spred 40 000 rokov, sú najstaršie, aké sa zatiaľ podarilo získať. Doteraz najstaršia sekvenovaná RNA mala asi 14 000 rokov… pokračuj
V roku 2011 lovci slonoviny hľadajúci zmrazené mamuty na Sibíri narazili pri meste Tumat na pozostatky mláďaťa psovitej šelmy. O štyri roky neskôr našli výskumníci ďalšie mláďa. Obe samice boli v permafroste dobre zachované a mali tmavočiernu srsť – vedci odhadovali, že bola výsledkom mutácie… pokračuj
Podľa vedcov zo Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie majú staroveké patogény, ktoré unikajú z topiaceho sa permafrostu, potenciál poškodzovať mikrobiálne spoločenstvá a ohrozovať ľudské zdravie. Tím Giovanniho Stronu z JRC pomocou počítačových simulácií kvantifikoval ekologické riziká, ktoré predstavujú patogénne mikróby uviaznuté v ľade. Výskumníci experimentovali s… pokračuj
Bobry vypúšťajú skleníkové plyny z permafrostu do atmosféry. To je záver nového výskumu predstaveného na výročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie. Vyššie teploty dovoľujú hlodavcom usadiť sa čoraz severnejšie. Pri svojich nových norách si stavajú priehrady, a tak vznikajúce záplavy roztápajú kedysi trvalo zmrznutú zem. Výskumníci… pokračuj
Arktické rašeliniská sa po rozmrznutí môžu stať bohatým zdrojom skleníkového plynu, ktorý je 300-krát silnejší než oxid uhličitý. Trvalo zamrznutá pôda, čiže permafrost, obsahuje oxid dusný, nazývaný tiež rajský plyn, a pri vyšších teplotách ho zrejme začne vylučovať. Analýza vrtných jadier zmrznutej rašeliny vystavenej v… pokračuj
