Miniaturizácia v elektronike prináša aj miniaturizáciu techniky potrebnej na výskum vesmíru. Malé satelity, ktorých cena je porovnateľná s cenou luxusnejších automobilov, sa stávajú dostupnými pre krajiny a spoločnosti, ktoré by ešte donedávna nemali šancu v astronautike. Vzniká tak celý nový sektor. Prvý Sputnik, guľa s… pokračuj
Kozmické lety sú v súčasnosti úplnou samozrejmosťou. Pre vedu, výskum a vývoj sa dokonca stali nevyhnutnou potrebou. Do vesmíru letelo veľké množstvo umelých družíc, výskumných sond, vedeckých laboratórií, vesmírnych staníc a pilotovaných kozmických lodí s ľudskými posádkami. Na vesmírne misie bolo vyslaných niekoľko stoviek kozmonautov,… pokračuj
Objav kozmického žiarenia predstavuje krásny príbeh o tom, ako vám záľuba v štúdiu nových javov v kombinácii so športom do istej miery extrémnym môže priniesť až Nobelovu cenu za fyziku. Ľudí už od najstarších civilizácií pútali krásy a tajomstvá vesmíru. Pozorovali objekty na nočnej oblohe,… pokračuj
Jeden marťanský rok trvá 687 pozemských dní. Ak rover NASA Perseverance vydrží na povrchu Marsu pracovať aspoň tak dlho, jeho misia bude technicky úspešná. A keby po tento čas Percy, ako ho familiárne volajú jeho tvorcovia, pracoval rovnako usilovne, ako to dokázal v prvých týždňoch… pokračuj
Jedným z dominantných prvkov kvalitnej nočnej oblohy je aj prítomnosť zodiakálneho svetla a s ním spojených javov. Pri troche úsilia ho môžeme vskutku nádherne pozorovať aj z našich končín, najlepšie v obdobiach rovnodenností – teda na jar a na jeseň. Zodiakálne svetlo a Mliečna cesta… pokračuj
Na marťanský kráter Gale sa zamerala štúdia vedcov z texaskej Riceho univerzity, ktorá porovnávala údaje z rovera Curiosity s miestami na Zemi, kde podobné geologické útvary zvetrávali v rôznych klimatických podmienkach. Terén Islandu a chladné počasie s teplotami zvyčajne nižšími ako 3 °C sa ukázali… pokračuj
Ako deti sme sa vozili na kolotočoch. V ďalekej budúcnosti budú ľudia možno na jednom bývať. Súčasťou futuristických filmov sú často obrovské rotujúce vesmírne stanice, v angličtine nazývané aj O’Neill cylinder. Tento koncept prvýkrát predstavil americký astrofyzik Gerard Kitchen O’Neill (1927 – 1992) v roku… pokračuj
Vesmír sa skladá z bežnej hmoty, ktorej viac-menej rozumieme, z tmavej hmoty, o ktorej niečo aspoň tušíme, a z tmavej energie, o ktorej nevieme takmer nič. Pričom práve tmavá energia je vo vesmíre zastúpená najviac a má rozhodujúci vplyv na rýchlosť jeho rozpínania sa –… pokračuj
Viac ako 1,5 miliardy kilometrov k najväčšiemu mesiacu Saturnu Titan sa zdá byť na pristátie kozmickej lode predsa len priveľká vzdialenosť. Podľa odborníkov by však správny druh pohonného systému mohol dopraviť raketu na Titan za približne dva až dva a pol roka. Umožniť by to… pokračuj
Experiment na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS podporil hypotézu o prirodzenom šírení mikróbov medzi planétami. Otvorený kozmický priestor mimo planét všeobecne vnímame ako nezlučiteľný so životom. Nečudo, vládnu v ňom pre nás smrtonosné podmienky. Takmer vákuum, značné výkyvy teploty, silné žiarenia zo Slnka či vzdialenejších vesmírnych… pokračuj
