Island na Marse

Foto NASA

Na marťanský kráter Gale sa zamerala štúdia vedcov z texaskej Riceho univerzity, ktorá porovnávala údaje z rovera Curiosity s miestami na Zemi, kde podobné geologické útvary zvetrávali v rôznych klimatických podmienkach. Terén Islandu a chladné počasie s teplotami zvyčajne nižšími ako 3 °C sa ukázali byť najväčšmi podobné Marsu pred tromi miliardami rokov. Štúdia určila, že práve teplota mala najväčší vplyv na to, ako zvetrávali horniny tvorené z marťanských sedimentov. Kráter Gale bol kedysi jazero, ale podnebie, ktoré umožňovalo jeho naplnenie vodou, je predmetom odborných debát. Niektorí vedci tvrdia, že na Marse bolo teplo a mokro a rieky či jazerá boli bežne prítomné. Iní si myslia, že bola zima a sucho a ľadovce a sneh boli bežnejšie. Sedimentárne horniny v kráteri Gale však podrobne popisujú podnebie, ktoré pravdepodobne spadá medzi tieto dva scenáre, uviedol Michael Thorpe z Riceho univerzity. Podľa neho podnebie Marsu bolo v minulosti pravdepodobne chladné, takže sa geologické procesy takmer zastavili. Aj preto sa tri miliardy rokov staré sedimenty na Marse dajú veľmi dobre porovnať so sedimentmi zo súčasných islandských riek a jazier. Keby však v tom čase bolo teplejšie, množstvo minerálov zachovaných v horninách v kráteri Gale by voda tečúca nad nimi vyplavila. Výsledky výskumu tiež naznačili, že podnebie sa časom zmenilo z podmienok podobných Antarktíde na islandskejšie, zatiaľ čo fluviálne procesy naďalej ukladali sedimenty v kráteri.

Zo stránky ScienceDaily spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre