Zradné zrazeniny

Už vyše roka bojujeme s pandémiou covid-19 a s počtom zaočkovaných stúpa aj strach z novovyvinutých vakcín. V médiách sa objavuje spojitosť niektorých vakcín s krvnými zrazeninami. Je preto dôležité vedieť, čo presne tieto zrazeniny sú, ako často sa vyskytujú a akú majú spojitosť s covidom-19 a vakcínami.

Vírus SARS-CoV-2 spôsobujúci ochorenie covid-19 pokrytý množstvom spike proteínov, ktoré sú rozoznané imunitným systémom, foto Pixabay

Krvné zrazeniny sú dôležitou súčasťou nášho života a neraz nám zachraňujú život, keď nám zastavujú krvácanie, či už pri malých zraneniach alebo pri operáciách. Problém však nastáva, keď sa v tele tvoria mimo úrazov, čo môže viesť k miernym, ale aj k život ohrozujúcim komplikáciám, ako je napríklad infarkt.

Dôležitý aj nebezpečný trombus

Keď sa nám poruší cieva do takej miery, že spôsobí krvácanie, krvné doštičky (trombocyty) sa rýchlo dostavia na miesto zranenia a usilujú sa obnoviť poškodené miesto a predísť vykrvácaniu. Po vyliečení zranenia sa krvná zrazenina (trombus) v tele prirodzene rozpustí.
Niekedy sa tieto zrazeniny v dôsledku rôznych zdravotných problémov nedokážu prirodzene rozpustiť, ako by sa mali, a naďalej ostanú súčasťou vnútornej výstelky ciev. Ak je zrazenina dostatočne veľká na blokovanie toku krvi v cievach, zamedzí transport krvi, a tým aj kyslíka do tkanív a orgánov. Ak sa tok krvi do postihnutého miesta čoskoro neobnoví, tkanivo môže odumrieť. Problém nastáva, keď sa takáto zrazenina vytvorí napríklad v mozgu, srdci či v pľúcach, alebo ak sa odtrhne a putuje krvným riečiskom až do týchto orgánov, kde môže spôsobiť infarkt, mŕtvicu alebo pľúcnu embóliu.

Spike proteín (súčasť vírusu SARS-CoV-2) sa vytvorí z mRNA/DNA vírusu a zobrazí sa na povrchu hosťovskej bunky, ilustrácia autorka.

Imunita nad zlato

Hoci tento problém môže znieť hrozivo, existujú rôzne trombolytiká na rozpustenie krvných zrazenín a antikoagulačné lieky na riedenie krvi. Zrážanlivosť krvi sa nimi spomalí, čím sa zastaví rast zrazeniny, aby ju následne organizmus mohol odstrániť. Tieto lieky sa používajú aj ako prevencia pre rizikových pacientov. Predispozície na krvné zrazeniny ovplyvňujú strava, životný štýl, nedostatok pohybu (ako aj dlhé cestovanie autom či lietadlom), vek, genetika a zriedkavo aj rôzne liečivá (napríklad lieky na zrážanie krvi, estrogén v antikoncepcii a niektoré antibiotiká). Ženy sú náchylnejšie na tvorbu krvných zrazenín ako muži, napríklad pre už spomenutú antikoncepciu alebo pre pôrod, pri ktorom dochádza k strate veľkého množstva krvi, čo má za následok zvýšenú tvorbu koagulačných faktorov.
Má to na svedomí náš neuveriteľný imunitný systém, ktorý nám pomáha bojovať s infekciami, zápalmi či poraneniami. Za normálnych okolností trombocyty cirkulujú v krvnom obehu v neaktivovanom stave. Keď zaznamenajú narušenú cievnu výstelku (endotel), trombocyty sa naviažu na miesto poranenia pomocou špeciálnych receptorov. Touto aktiváciou sa zmení funkcia a štruktúra trombocytov (z tvaru disku na guľovitý tvar s výbežkami – filopódiami), čo má za následok ich zhlukovanie. Dochádza aj k zmene rozpustného proteínu fibrinogénu na nerozpustný vláknitý fibrín, ktorý drží zrazeninu pokope a pomáha jej rásť.

Zrážanlivosť a covid-19

SARS-CoV-2, vírus zodpovedný za ochorenie covid-19, spôsobuje zrazeniny u 20 až 30 % kriticky chorých pacientov. V porovnaní s normálnymi zrazeninami, ktoré sa prevažne tvoria v končatinách a vo väčších cievach, tie pri covide-19 sa vytvárajú prevažne v menších pľúcnych cievach. Príčina krvných zrazenín u pacientov s covidom-19 ešte vždy nie je plne preskúmaná, existuje však niekoľko teórií.
Jedna z nich napríklad hovorí, že vírus napáda endoteliálne bunky, ktoré vystielajú vnútro ciev. Keď sa vírus naviaže na receptory týchto buniek, napadnuté cievy začnú vypúšťať proteíny zodpovedné za koaguláciu.
Ďalšia teória dáva zrazeniny do súvislosti s tým, že imunitný systém u ľudí s covidom-19 spôsobuje výrazný zápal, ktorý môže tiež následne vyvolať zrážanie krvi.

Ako je to s vakcínami

Foto Pixabay

Aká je spojitosť s vakcínami a prečo sa tieto zrazeniny objavujú pri vakcínach AstraZeneca a Johnson&Johnson (J&J), ale zatiaľ sa neevidujú pri Pfizeri a Moderne? Najpravdepodobnejšie vysvetlenie bude v ich zložení. Pfizer a Moderna sú mRNA (mediátorová ribonukleová kyselina) vakcíny a AstraZeneca spolu s J&J obsahujú DNA (deoxyribonukleová kyselina). Rozdiel medzi nimi je v tom, že mRNA vakcíny sú založené na novom princípe a namiesto oslabeného vírusu (ako to bolo v tradičných vakcínach) používajú časť genetickej informácie vírusu (mRNA), ktorá následne v tele vyvolá imunitnú reakciu. Ďalší rozdiel medzi mRNA a DNA vakcínami je, že pri vakcínach AstraZeneca a J&J vakcínach je DNA uzavretá vobale deaktivovaného adenovírusu apri Pfizeri je mRNA uzavretá v lipidovej nanočastici. Lipidový obal pomáha genetickej informácii dostať sa do bunky. Okrem rôznych obalov sú tieto vakcíny veľmi podobné, len pri DNA vakcínach musí DNA urobiť o krok navyše v porovnaní s mRNA vakcínami, a to, že sa musí najprv v jadre bunky prepísať na mRNA. Ďalší postup už je rovnaký.

Likvidácia vírusov

Po zavedení vakcíny do tela sa genetická informácia vírusu dostane do hosťovskej bunky, kde dá pokyn na vytvorenie proteínu z mRNA a zobrazí vytvorený proteín na bunkovom povrchu. Nevytvára sa celý vírus, iba jeho časť, konkrétne iba jeden proteín (tzv. spike proteín), ktorý sa v tele nemôže ďalej rozmnožovať. Keď náš imunitný systém zaznamená vytvorený spike proteín, usiluje sa ho odstrániť a ihneď začne vytvárať relevantné protilátky. Novovytvorené protilátky nás následne chránia pred ďalšími nákazami.
Hneď ako sa tento koronavírus dostane do nášho tela, imunitný systém rozpozná daný proteín na jeho povrchu a vyšle protilátky na jeho likvidáciu. Vďaka protilátkam sa imunitný systém dokáže pomerne rýchlo zbaviť vírusu. Pokiaľ by sme neboli zaočkovaní a nemali dopredu pripravené protilátky, likvidácia vírusu by trvala oveľa dlhšie. Zároveň by nám hrozil horší priebeh ochorenia, pretože telo by strácalo čas tvorením nových protilátok, zatiaľ čo vírus by sa v tele pokojne množil ďalej.

Tvorba zrazeniny ako následok narušenej cievy, ilustrácia autorka

(Zatiaľ) nejasná príčina

Ostáva otázka, prečo teda Pfizer nespôsobuje zrazeniny a AstraZeneca áno, keď sú vakcíny založené na veľmi podobnom princípe. Zrazeniny spojené s AstraZenecou sú veľmi vzácne a objavujú sa na neobyčajných miestach, predovšetkým v bruchu a v mozgu. Sú tiež veľmi zaujímavé, lebo pozostávajú len z malého množstva trombocytov, čo znamená, že zároveň zvyšujú riziko krvácania.
Tieto ojedinelé symptómy sa podobajú na autoimúnne ochorenie, heparínom indukovanú trombocytopéniu, k čomu dochádza pri liečbe heparínom (liečivo proti zrážaniu krvi). K tomuto stavu dochádza, keď si telo vytvorí protilátky na proteín nazývaný doštičkový faktor 4 (PF4), na ktorý sa viaže heparín. PF4 je vypúšťaný z trombocytov po ich aktivácii. Naviazanie heparínu na PF4 má v tejto chorobe za následok zhlukovanie PF4 proteínov a vytváranie pomerne veľkých zrazenín. Dochádza tak k ničeniu trombocytov a vypúšťaniu koagulačných faktorov.
Zaočkovaní jedinci však neužívali heparín. Tak prečo dochádza k týmto prejavom? Momentálne nie je známe, ktorá zložka vakcíny je spúšťačom tejto reakcie. Oba typy vakcíny tvoria spike proteín, no zrazeniny boli potvrdené len pri DNA vakcínach, takže tento proteín pravdepodobne príčinou nebude. Je možné, že spúšťačom je práve adenovírusový obal. Okrem AstraZenecy a J&J je ďalšia vakcína z radov DNA vakcín Sputnik V, ktorá sa tiež spolieha na adenovírus. Zatiaľ však o tejto vakcíne nie sú známe bližšie informácie.

Čo znamená zriedkavo

Je dôležité spomenúť zriedkavosť krvných zrazenín po očkovaní DNA vakcínami proti covidu-19. Vo Veľkej Británii bolo AstraZenecou zaočkovaných do 21. apríla 2021 asi 22 miliónov ľudí, z čoho sa 209 ľudom (120 žien a 89 mužov vo veku 18 až 93 rokov) vyvinuli tieto ojedinelé symptómy, ktoré boli, žiaľ, pre 41 ľudí smrteľné. V priemere je výskyt odhadovaný na 9,3 prípadov na milión zaočkovaných. Inými slovami 0,000 93 %.
V porovnaní so zrazeninami spôsobenými ochorením covid-19 sú tieto vakcíny veľmi efektívne a celkovo znižujú riziko zrazenín. Pred pandémiou bolo vo Veľkej Británii ročne diagnostikovaných asi 60 000 ľudí so zrazeninami, z čoho približne 25 % zomrelo, čím sú najčastejšou príčinou úmrtí. Z toho vyplýva, že je asi 100-krát pravdepodobnejší výskyt zrazenín z iných príčin ako po očkovaní proti covidu-19. Vo výsledku platí, že je väčšia šanca, že vás trafí blesk, než že sa vám po očkovaní vytvoria krvné zrazeniny.

Patrícia Riedlová
University of Glasgow

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre