Johann Ehrenreich von Fichtel

Priekopník geológie Karpát

V 18. storočí sa už začínali robiť seriózne geologické výskumy. Pre vtedajších geológov boli svojou geologickou stavbou príťažlivé naše Karpaty. Medzi zakladateľov geologického výskumu tohto horstva patril Johann Ehrenreich von Fichtel. V týchto dňoch si pripomíname 285. výročie jeho narodenia.

Titulný list diela Mineralogické pozorovania z Karpát

Johann Ehrenreich von Fichtel sa narodil v Bratislave 29. septembra 1732. Vyštudoval právo a krátky čas sa venoval advokátskej praxi. Neskôr však pôsobil vo vysokých štátnych funkciách vo Viedni, ale predovšetkým v Sedmohradsku. Tam pôsobil ako guberniálny radca a bankový riaditeľ. V Sedmohradsku napokon 4. februára 1795 zomrel.
Plutonista
Popri svojej práci úradníckeho typu sa zaoberal aj vedeckou prácou, predovšetkým geológiou Karpát. Podnikal dlhé výskumné cesty po Karpatoch, a to nielen v Sedmohradsku, ale najmä na Slovensku. V tejto oblasti na sklonku 18. storočia významne prispel k rozvoju geológie. Predovšetkým presadzoval nové názory na vznik hornín. Výsledkom jeho výskumných ciest bolo niekoľko knižných diel – Physikalisch-metalurgische Abhandlung über die Gebirge und Bergwerke in Ungarn (Prírodovedno-metalurgická rozprava o vrchoch a baniach v Uhorsku) z roku 1780, Beitrag zur Minerageschichte Siebenbürgens (Príspevok k mineralógii Sedmohradska) z roku 1791, Mineralogische Bemerkugen von den Karpathe (Mineralogické pozorovania z Karpát) z roku 1791, Nachricht von einem in Ungarn endeckten ausgebrannten Vulkan (Správa o v Uhorsku objavenej vyhasnutej sopke) z roku 1792 a napokon Mineralogiche Aufsäte (Mineralogické rozpravy) z roku 1794.

Ilustrácie z Príspevku k mineralógii Sedmohradska

Johann Ehrenreich von Fichtel vo svojich spisoch kládol základy stratigrafie a petrografie geologických útvarov Karpát. Opísal aj niektoré ložiská nerastných surovín, ktoré v tých časoch ťažili.Známym sa stal predovšetkým dielom Mineralogische Bemerkungen von den Karpathen. Bol výrazným stúpencom plutonizmu, teórie o pyrogenetickom pôvode hornín, s výnimkou niektorých – štrky, piesky, vápence či bridlice –, pri ktorých pripúšťal, že sú to sedimenty. Na základe geologicko-montanistických a mineralogických výskumov v Kremnických a v Štiavnických vrchoch ako prvý určil oblasti neovulkanitov – sopečných hornín – v Slanských i Tokajských vrchoch, vo Vihorlate a v celej karpatskej oblasti. Tieto horniny rozdelil podľa veku do siedmich skupín.

Soľná baňa v sedmohradskom Tordine, lept z diela Príspevok k mineralógii Sedmohradska

Neptunisti
Tieto názory vyvolali veľkú pozornosť medzi neptunistami. Žiaľ, nedostatočne rozpracovaná jednotná koncepcia a filozofická stránka plutonistickej hypotézy vzniku hornín, ale najmä nedostatočná organizovanosť plutonistov nedovoľovali viesť koncentrovaný boj proti neptunistom, ktorých vedúcou osobnosťou bol Abraham Gottlob Werner (1749 – 1817).
Mladý nórsky geológ Jens Esmark, absolvent Banskej akadémie vo Freibergu, podnikol v roku 1794 mineralogickú cestu na stredné Slovensko, aby na mieste vyvrátil omyly plutonistu Johanna Ehrenreicha von Fichtel. Jens Esmark uviedol na správnu mieru tvrdenia iných geológov o geologickej stavbe Kremnických a Štiavnických vrchov a spresnil aj prehĺbil vtedajšie poznatky o štruktúre Karpát. Neptunistickú teóriu však neobhájil.
Ťažko by sme mohli správne oceniť tohto priekopníka karpatskej geológie bez pripomienky, že svetová geológia sa začala vyvíjať práve v tomto období. Aj slávny Abraham Gottlob Wernter, zakladateľ geognózie a zástanca neptunistickej hypotézy vzniku hornín, pokladal geológiu iba za pomocnú vedu pre baníctvo.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre