Luigi Ferdinando Marsigli

Talianska stopa na Slovensku

V júli uplynie 360 rokov od narodenia významného talianskeho prírodovedca a polyhistora Luigiho Ferdinanda Marsigliho, ktorý veľkou mierou prispel k poznaniu prírody slovenského územia.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Luigi Ferdinando Marsigli (alebo Marsili) sa narodil 10. júla 1658 v Bologni. Bol členom starej patricijskej rodiny a rodičia ho vzdelávali v súlade so šľachtickým stavom. Filozofiu študoval na univerzitách v Padove a v Bologni, pričom si štúdium dopĺňal aj o poznatky z matematiky, anatómie a prírodných vied.

Vojak
Jeho život formovali časy, v ktorých žil, osobné vlastnosti a vojenská kariéra. V roku 1682 vstúpil do armády cisára Leopolda I., kde pôsobil ako dôstojník rakúskej armády v bojoch proti Turkom. Na rieke Rába ho zranili a zajali. Ako otroka ho odovzdali pašovi, ktorého aj sprevádzal pri bitke pri Viedni (1683). Pobyt v zajatí mu umožnil naučiť sa po turecky. Neskôr napísal niekoľko informatívnych správ o vojenskom potenciáli Osmanskej ríše. Na základe tureckých prameňov napísal aj lekársku rozpravu o káve.
Po putovaniach a ťažkostiach sa ho napokon podarilo v roku 1684 vykúpiť, a tak sa mohol vrátiť do vojenského života ako inžinier. Zúčastnil sa na viacerých významných vojenských akciách, ako bolo dobytie Nových Zámkov v roku 1685 či Budína v nasledujúcom roku. Pri dobývaní Budína nariadil odvodniť priekopu, čo umožnilo dobytie pevnosti.
So zreteľom na znalosť turečtiny sa stal členom cisárskej delegácie, ktorá pripravovala mierové rokovania v Karloviciach.
V roku 1699 sa stal dôstojníkom švajčiarskej gardy. Po odchode z vojenskej služby, v rokoch 1718 až 1720, viedol práce na regulácii Rýna. Od roku 1721 sa venoval už iba vedeckej a publikačnej činnosti i mapovacím prácam.

Marsigliho banská mapa Banskej Štiavnice z roku 1726

Prvý opis územia Slovenska
Luigi Ferdinando Marsigli vypracoval prvý systematický opis slovenského územia. Dielo Danubius Pannonico-mysicus, observationibus, geographicis, astronomicis, hydrographicis historicis, physicis perlustratus vyšlo v roku 1726 v Haagu v šiestich zväzkoch. V šiestom uverejnil ním opravené mapy. Boli to predovšetkým banské mapy Banskej Štiavnice, Španej Doliny a Smolníka, ale aj generálna mapa celej podunajskej oblasti či mapy Bratislavskej a Komárňanskej stolice. Opísal riečne toky a uviedol výsledky astronomických a meteorologických meraní. Zaujali ho aj pramene minerálnych vôd a kúpele, najmä ich liečebný význam. Opísal aj vtedy ešte záhadné cementačné vody v Španej Doline a v Smolníku. Tiež sa venoval archeologickým výskumom, štúdiu rýb, vtáctva, rastlín, cicavcov i hmyzu v oblasti Dunaja.
Najzávažnejšou časťou jeho diela vo vzťahu k Slovensku je baníctvo, mineralógia a geológia. Opísal najvýznamnejšie slovenské banícke lokality, ale aj používanú techniku, geologické pomery, výskyty minerálov a nálezov fosílií. Bol autorom vôbec prvej mineralogickej mapy Slovenska. Svojimi činnosťami prispel k archeologickému, botanickému, hydrogeologickému, zoologickému a klimatologickému výskumu územia Slovenska. Dokonca zmapoval 850 km dlhú habsbursko-osmanskú hranicu vo vtedajšom kráľovstve Uhorska vrátane dnešného Chorvátska, Srbska a Rumunska.

Protimorový kordón
Počas dvadsiatich rokov, ktoré strávil v Uhorsku, získal vedecké informácie, vzorky, starožitnosti, vykonal merania a pozorovania na Dunaji. Pomáhal mu nemecký inžinier v službách rakúskej armády Johann Christoph Müller (1673 – 1721), ktorý pripravil rukopisy pre tlač a objednal rytcov v jeho rodnom meste Norimberg.
Nepriamy vzťah k Slovensku majú aj Marsigliho opatrenia, ktorými zamedzil šíreniu morovej epidémie, ktorá vypukla počas jeho vyjednávania o prímerí s Turkami v Banáte. Izoloval vlastné vojská a vyjednávania sa viedli cez pohyblivý most na rieke Bystrica. Takto sa stal jedným z iniciátorov myšlienky vojenského protimorového kordónu, ktorá sa zakrátko, na začiatku 18. storočia, realizovala na celej vojenskej hranici s Turkami, ale aj vnútri krajiny. Jedna z línií viedla aj cez slovenské územie.
Luigi Ferdinando Marsigli zomrel 1. novembra 1730 v rodnej Bologni.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

Komentáre