Pľúca z laboratória

Dozrievanie pľúc v bioreaktore, foto UTMB

Vedecký tím z University of Texas Medical Branch v Galvestone pod vedením imunologičky Joan Nicholsovej po prvýkrát doslova vypestoval v laboratórnych podmienkach pľúca, ktoré potom transplantovali prasatám. Základ vypestovaných pľúc pochádza od dvoch detských darcov, ktorí zahynuli pri autonehode. Ich orgány nebolo možné použiť na transplantáciu, ale zachovali si funkčnosť. Vedci z takýchto pľúc pomocou zmesi cukru a saponátu odstránili živé bunky, takže zostala len akási 3D kostra z kolagénu a elastínu, teda základných zložiek spojivových tkanív. Na tento základ potom vedci umiestnili cievne a pľúcne tkanivové bunky z prasiat, ktoré mali dostať nové pľúca, čím sa znížilo riziko neprijatia orgánu imunitným systémom. Takto vytvorený orgán vložili na 30 dní do bioreaktora so špeciálnym roztokom. Ten pomohol bunkám nalepiť sa na konštrukciu a rozrastať sa na správnych miestach. Výskumníci potom nahradili ľavú časť pľúc každého prasaťa biovytvorenou verziou. Následne vedci umŕtvili jedno prasa o 10 hodín, ďalšie o dva týždne, tretie o mesiac a štvrté o dva mesiace. Hoci počas celého pokusu zvieratá nedostávali imunosupresíva, pitva odhalila, že nijaký z transplantátov nebol odmietnutý. Hoci ide o medzník v regeneratívnej medicíne, na pľúca vypestované v laboratóriách si budú musieť prví ľudskí pacienti počkať minimálne desať rokov, uviedla Joan Nicholsová. Teraz vedcov čaká overovanie funkčnosti laboratórne pestovaných pľúc.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre