Srdcia ošípaných bili tri dni v hrudi dvoch pacientov s mozgovou smrťou, ktorí boli udržiavaní na umelej respirácii. V polovici júna tohto roku tím z NYU Langone Health v New Yorku pod vedením chirurga Nadera Moazamiho transplantoval srdce z prasaťa pacientovi s dlhodobými srdcovými problémami.… pokračuj
Vedci dokážu pomocou siete čerpadiel, senzorov a umelých tekutín dopraviť kyslík, živiny a lieky do tela mŕtvych ošípaných a zachovať tak bunky, ktoré by inak po zastavení činnosti srdca zanikli. Mohli by tak udržiavať zdravé orgány, kým sa nebudú dať použiť na transplantáciu. Prístroj BrainEx… pokračuj
Jašterici dokáže dorásť chvost, mlokovi dorastú celé končatiny. Regenerácia zničených štruktúr ľudského tela je však výrazne obmedzená. Vďaka regeneratívnej medicíne môže byť v budúcnosti opak pravdou: napríklad obnova špecifických neurónov v mozgu sa zdá byť čoskoro dosiahnuteľná. Človek má esenciálnu schopnosť regenerácie vlastných tkanív: bunky… pokračuj
Vedecký tím z University of Texas Medical Branch v Galvestone pod vedením imunologičky Joan Nicholsovej po prvýkrát doslova vypestoval v laboratórnych podmienkach pľúca, ktoré potom transplantovali prasatám. Základ vypestovaných pľúc pochádza od dvoch detských darcov, ktorí zahynuli pri autonehode. Ich orgány nebolo možné použiť na transplantáciu,… pokračuj
Vedci nedávno identifikovali prvé molekulárne kroky vedúce k aktivácii imunitného systému a eventuálnemu odmietnutiu transplantovaného orgánu. Približne 50 % transplantovaných orgánov telá ich nových majiteľov do 10 až 12 rokov odmietnu. Fadi Lakkis z Pittsburskej univerzity vo svojej štúdii vysvetľuje, prečo to tak je. Keby… pokračuj
Nový vyhodnocovací systém, porovnávajúci genetickú zhodu medzi darcami obličiek a ich prijímateľmi, by mohol pomôcť zlepšiť vyhliadky úspešných transplantácií. Laurent Mesnard z Weill Cornell Medical College sa rozhodol preskúmať genetické pozadie transplantácie obličiek, pričom zozbieral genetické údaje od 53 párov darcov a prijímateľov obličiek. Spolu… pokračuj
