Vojtech Alexander

Priekopník röntgenológie u nás

V závere 19. storočia vzbudil veľkú pozornosť v celom vedeckom svete objav profesora vo Würzburgu Konrada Wilhelma Röntgena o vlastnostiach lúčov X. Správa o tomto objave sa rýchlo rozšírila a dostala sa aj na Slovensko.

Po objavení lúčov X sa aj na Slovensku veľmi rýchlo vytvorila skupina vedcov v novom vedeckom odbore – v röntgenológii. Zo Slovákov boli medzi nimi profesor fyziky v bratislavskej reálke Fridrich Dohnány, riaditeľ krajinskej nemocnice v Bratislave Jozef Pantoček, ale predovšetkým lekár v Kežmarku Vojtech Alexander, ktorý sa stal popredným röntgenológom svetového mena.

Aktívny lekár
Vojtech Alexander sa narodil 30. mája 1857 v Kežmarku. Navštevoval miestne lýceum a po maturite študoval na Lekárskej fakulte Pázmányovskej univerzity v Budapešti. Už počas štúdií na základe dobrých študijných výsledkov a víťaznej odborno-vedeckej práce z oblasti topografickej anatómie pracoval ako pomocná vedecká sila v budapeštianskom Anatomickom ústave a v Patologickom ústave.
Na naliehanie otca sa po ukončení štúdií v roku 1881 vrátil do rodného mesta, kde sa stal mestským lekárom. Naďalej však živo sledoval vedecké dianie vo svete, publikoval a prednášal, najmä v Spolku spišských lekárov a lekárnikov. Bol iniciátorom prebudovania nemocnice v Kežmarku. Patril k zakladateľom kežmarského Okrášľujúceho spolku, v roku 1894 založil Spolok invalidov v Kežmarku, ktorý mal významné sociálne postavenie, hoci v obmedzenom priestore. Jeho zásluhou elektrifikovali mesto a urobili kanalizáciu. Bol aktívnym členom Kežmarského meštianskeho streleckého spolku a finančne podporoval študentov kežmarských škôl.
V južnom krídle kežmarského hradu si zriadil ošetrovňu, kde liečil, ba aj operoval, chudobných pacientov zadarmo. Ako lekár pôsobil vo svojom rodisku dvadsaťpäť rokov.
V roku 1909 sa habilitoval v röntgenológii a na lekárskej fakulte v Budapešti a sa stal docentom röntgenológie, v roku 1914 mimoriadnym profesorom.
Zomrel 9. januára 1916 v Budapešti, ale pochovali ho v rodnom Kežmarku.

Fascinovaný lúčmi X
Vojtech Alexander sa pôvodne venoval mikroskopickému výskumu. V roku 1883 predniesol v Spišskej Belej na valnom zhromaždení Spišského spolku lekárov a lekárnikov cenný príspevok o pôvodcoch infekčných chorôb. No hneď, ako sa dozvedel o Röntgenovom objave, odcestoval do Würzburgu, aby z prvej ruky získal poznatky o vlastnostiach a účinkoch lúčov X. Dovtedy neznáma forma žiarenia ho nielen fascinovala, ale pochopil, aký veľký význam budú mať röntgenové lúče pre lekársku diagnostiku.
Po návrate s veľkým nadšením referoval o objave a o prístroji, ktorý umožňuje presvietenie organizmu človeka. Predsedníctvo Spišského spolku lekárov a lekárnikov súhlasilo s jeho návrhom, aby za peniaze spolku jeden takýto prístroj kúpili. Stalo sa tak v roku 1897. S týmto prístrojom MUDr. Alexander pracoval v Kežmarku až do roku 1904. Vtedy si sám kúpil nový aparát, ktorým urobil prvé stereoskopické snímky.

Svetové prvenstvo

Röntgenová snímka ruky, ktorú robil MUDr. Vojtech Alexander.

Neúnavnými experimentmi, pokusným snímkovaním rôznych predmetov, rastlín, kvetov, drobných živočíchov a neskôr častí ľudského tela dospel k zhotoveniu technicky a fotograficky kvalitných kontrastných a verných snímok. Na nich ako prvý na svete odborne vysvetľoval schopnosť röntgenového obrazu poskytnúť aj predstavu hĺbky. Tento jav nazval plastikou röntgenového obrazu. Podľa toho vypracoval metodiku plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie.
Vo svojej skromnej ordinácii vidieckeho lekára zriadil v roku 1897 prvé rádiodiagnostické pracovisko na Slovensku, kde sa lúče X začali používať v skiagrafii a postupne aj pri skiaskopii, teda pri vyšetrovaní chorých pomocou röntgenových snímok a presvietením.
Vojtech Alexander bol autorom monografií a učebníc röntgenológie a 59 vedeckých štúdií a článkov. Najvýznamnejším bol röntgenologický atlas.
Vysokého uznania sa mu dostalo menovaním za dopisovateľa a člena Nemeckej röntgenologickej spoločnosti. Zúčastnil sa jej prvého kongresu v Berlíne a veľkú pozornosť vzbudil svojou prednáškou o röntgenovom sledovaní vývoja kostry ruky. Pri príležitosti päťdesiateho výročia založenia rádiologického ústavu v Budapešti sa rozhodlo, že bude niesť jeho meno. Slovenské ministerstvo kultúry vyhlásilo v roku 1988 súbor najstarších röntgenových snímok MUDr. Alexandra za národnú kultúrnu pamiatku. Po ňom je pomenovaná aj kežmarská nemocnica s poliklinikou.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 5/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre