Prvým automobilom so spaľovacím motorom bolo trojkolesové vozidlo so železno-drevenou konštrukciou bez strechy a s pákovým ovládaním smeru i rýchlosti, pripomínajúce skôr bričku bez záprahu. Jeho konštruktér Nemec Karl Benz si ho dal v roku 1886 patentovať pod názvom kočiar bez koní poháňaný benzínovým motorom. Neskoršie jednoslovné pomenovanie dvojstopových a viacstopových cestných vozidiel s tepelným, zvyčajne spaľovacím motorom – slovo automobil – má pôvod vo francúzskom výraze automobile, ktorý sa utvoril okolo roku 1890 zo združeného pomenovania voiture automobile. Podstatným menom voiture sa v spojení označovalo samotné vozidlo a prídavné meno automobile vyjadrovalo význam samostatne sa pohybujúci. Univerbizáciou, teda skracovaním združeného pomenovania do jednoslovnej pomenovacej jednotky, vzniklo podstatné meno automobile, po našom automobil. V angličtine sa prvé automobily nazývali autocar a motorcar.
Pojem samostatne sa pohybujúci vyjadrený komponentom auto- sa s predstavou automobilu spájal od začiatku jeho existencie. Ľudia, ktorí na sklonku 19. storočia obdivovali na cestách prvé automobily, netušili, akého stupňa samostatnosti dosiahnu o sto rokov nielen pri samotnom pohybe, ale aj v riadení vozidla.
Vývin automobilov v súčasnosti speje k vozidlám vybaveným systémom technológií na báze umelej inteligencie, ktoré budú samostatne snímať, analyzovať a vyhodnocovať jazdu auta v dopravnom prostredí a samy bezpečne odvezú ľudí alebo náklad do cieľa. Pre takýto systém riadenia v automobiloch sa ustálilo pomenovanie autonómne riadenie či autonómny systém riadenia.
Prídavné meno autonómny pochádza z gréckeho slova autonomos s významom majúci vlastné zákony, nezávislý (gr. auto- vlastný, -nomos zákon). Do slovenčiny sa dostalo cez latinčinu v 18. storočí a dlho sa spájalo predovšetkým s pojmom politickej samosprávy a s významom majúci štatút autonómie, napr. autonómna republika, autonómna vláda. Neskôr k nemu pribudol v lekárskej terminológii význam samovoľný, spontánny, napr. autonómny nervový systém (systém fungujúci nezávisle od centrálneho nervstva, ktorý nie je ovládateľný vôľou). Ďalší význam adjektíva autonómny ktorý nie je vo vzťahu, závislosti od niečoho, teda nezávislý (od človeka) súvisí s technológiami využívajúcimi umelú inteligenciu.
V roku 2014 sa zadefinovalo 6 úrovní autonómneho riadenia (od 0 po 5). Na cestách teraz bežne jazdia automobily maximálne s úrovňou 2. Združené pomenovanie autonómny automobil, autonómne auto sa pôvodne zaužívalo ako pomenovanie auta s najvyššou úrovňou autonómneho riadenia predstavujúcou najvyšší stupeň automatizácie, teda auta bez volantu a pedálov, v ktorom sa z vodiča stáva pasažier.
Na jazdu v skutočne autonómnom automobile si určite ešte počkáme, no už teraz sa v pretekoch automobiliek začali používať výrazy ako poloautonómny automobil, čiastočne autonómny automobil, autonómny automobil úrovne 3, autonómne autá stupňa 4, ktoré relativizujú mieru nezávislosti vyjadrovanú prídavným menom autonómny. Adjektívum autonómny v týchto spojeniach má význam s autonómnym riadením (určitej úrovne), napr. čiastočne autonómny automobil – automobil s čiastočne autonómnym riadením, autonómne auto tretej úrovne – auto s autonómnym riadením tretej úrovne. Takéto rozvíjanie pôvodných významov a ich modifikácia je jedným z bežných spôsobov obohacovania slovnej zásoby. Podobným spôsobom získalo pomerne nedávno adjektívum mobilný so základovým významom pohyblivý, prenosný nové významy využívajúci na prenos dát bezdrôtovú sieť, napr. mobilný operátor, mobilné služby, mobilná telefónna sieť a vzťahujúci sa na mobilný telefón, napr. mobilná komunikácia, mobilné číslo, mobilné zvonenie.
Katarína Kálmánová
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
