Vplyv človeka na krajinu je čoraz výraznejší. Budovanie priemyselných areálov negatívne vplýva na lokálnu biodiverzitu, preto je dôležité, aby ľudia prispievali k jej návratu.
V jednom z predchádzajúcich čísel (Quark 3/2022) sme predstavili priemyselný komplex – výrobný areál Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o. (ďalej len JLR) – postavený v severozápadnej časti mesta Nitra. Proces výstavby si vyžiadal rozsiahle terénne úpravy, čo malo následne fatálny dosah na pôvodnú biologickú rozmanitosť územia.
Zastavaním a vybetónovaním sa totiž stáva takmer sterilný, vznikajú migračné bariéry, čo rovnako negatívne ovplyvňuje lokálnu biodiverzitu.
V prírode však neustále prebiehajú zmeny rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, tzv. ekologická sukcesia. Po ukončení výstavby a terénnych úprav dochádza k znovuosídľovaniu biotopu, pričom tieto procesy môžu byť riadené a areály sa tak stávajú pre mnohé druhy nielen vhodným náhradným biotopom, ale aj novou šancou na prežitie ich populácií.
JLR v Nitre v spolupráci s odborníkmi z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Ochrany dravcov na Slovensku spoločne hodnotili stav životného prostredia aj aktuálny stav biotopov, flóry a fauny. Výsledkom spolupráce je monitoring vývoja populácií vybraných skupín živočíchov a sukcesného vývoja vegetácie.
Rastlinstvo a vegetácia
Výskum rastlinstva a vegetácie sa zameriaval na vsakovacie nádrže a ich okolie. Nádrže boli vybudované na odvádzanie dažďovej vody zo striech výrobných hál a spevnených plôch výrobného areálu JLR v Nitre. Štúdia zaznamenala výskyt 90 druhov cievnatých rastlín aj makroskopickej riasy rodu Chara.
Dominantne sú na brehoch vsakovacích nádrží a v ich okolí zastúpené druhy narušených (tzv. ruderálnych) stanovíšť. Hojný je výskyt jedovatého durmanu obyčajného (Datura stramonium), ale aj parumančeka nevoňavého (Tripleurospermum perforatum) alebo psinčeka poplazového (Agrostis stolonifera). Objavujú sa aj archeofyty (tradičné buriny poľných kultúr) ako mak vlčí (Papaver rhoes), lebeda lesklá (Atriplex sagittata) či mrkva obyčajná (Daucus carota). V rokoch 2019 a 2020 sme dokumentovali výskyt zriedkavého archeofytu ibišteka trojdielneho (Hibiscus trionum).
K typickým druhom patria aj expanzívne sa šíriace druhy smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), jedovatý archeofyt bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ďatelina lúčna (Trifolium pratense) aj plazivá (T. repens).
Plošne veľké porasty na nespevnených plochách tvorí invázny neofyt (nepôvodný druh) ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) a invázny archeofyt (pôvodný druh) ježatka kuria (Echinochlora crus-galli).
Plošné zarastanie
Viaceré zistené druhy sú adaptované na tieto podmienky a prežívajú v limnickej (sladkovodnej) ekofáze. Sú to napríklad sitina článkovaná (Juncus articulatus) alebo vŕbovka chlpatá (Epiloboim hirsutum).
Na počiatočnom (iniciálnom) štádiu zarastania vsakovacích nádrží sa podieľajú aj červenavec plávajúci (Potamogeton natans), štiavec prímorský (Rumex maritimus) aj zriedkavý druh berula vzpriamená (Berula erecta). Už v druhom roku výskumu sa objavili náletové jedince vŕba biela (Salix alba) či topoľ biely (Populus alba) a čierny (P. nigra).
Plošne rozsiahle porasty vytvára ju pálka úzkolistá (Typha angustifolia) a širokolistá (T. latifolia). Druhovú kombináciu dotvárajú krabinec európsky (Lycopus europaeus) či žabník skorocelovitý (Alisma plantago-aquatica).
Prekvapujúcim výsledkom výskumu bol výskyt zriedkavého neofytného druhu pálky Laxmannovej (Typha laxmannii). Druh pochádza z Ázie a do Európy ho zavliekli pestovaním ryže. V súčasnosti sa šíri na antropogénne stanovištia, kde vytvára malým vzrastom (80 až 120 cm) nápadné spoločenstvá.
Stabilizovaný potravový reťazec
V zemných odchytových pasciach monitoring zaznamenal zaujímavé živočíchy viazané na pôdu, napríklad pôdne roztoče (Acari), chvostoskoky (Collembola), viacnôžky (Chilopoda a Diplopoda) a významná bola prítomnosť dážďoviek (Annelida – Clitellata). Odchytili sme enormné množstvo svrčkov poľných (Gryllus gryllus) – až 145 jedincov a 10 krtonôžok (Gryllotalpa gryllotalpa), ktoré si vyhrabávajú nory v pôde.
Dvojkrídlovce (Diptera) zastupovali najmä komáre z čeľade Culicidae a muchy (napr. Musca domestica).
Bohatosť a rôznorodosť rastlinstva zvyšuje pestrosť prítomnej fauny bezstavovcov, ktorá je dôležitou súčasťou potravového reťazca. Zistili sme niekoľko druhov z radu bzdôch (Heteroptera), cikád (Auchenorhyncha), ortopteroidný hmyz (koníky, svrčky a kobylky), z blanokrídlovcov (Hymenoptera) to boli mravce, osičky, osy, včely, čmele, ktoré odzrkadľujú stabilizovanie vegetačného krytu v okolí a vnútri retenčných nádrží.
Ivan Baláž, Filip Tulis, Stanislav David, Zuzana Krumpálová, Zuzana Poláčiková, UKF v Nitre
Kornélia Petrovičová, SPU v Nitre
Roman Slobodník, Ochrana dravcov na Slovensku
Martin Drozd, JLR Slovakia, s. r. o.
