Najstaršia známa fosília spievajúcej cikády dokazuje, že tento hmyz koncertoval už v eocéne. Cikáda druhu Eoplatypleura messelensis žila približne pred 47,2 milióna rokov, čo znamená, že cikády začali spievať približne o 17 miliónov rokov skôr, než vedci predpokladali. Skamenelinu v zbierkach múzea v nemeckom Frankfurte identifikovala paleontologička Hui Jiangová z Univerzity v Bonne. Hmyz meria 26,5 milimetra na dĺžku s rozpätím krídel 68,2 milimetra a podľa vzorov žíl na krídlach patrí do kmeňa Platypleurini – skupiny spievajúcich cikád, o ktorých sa doteraz nenašli nijaké fosílne záznamy. Skoršie fosílie z iných skupín cikád naznačovali, že hmyz začal spievať približne pred 30 miliónmi rokov.
Vedci pôvodne predpokladali, že cikády sa do Eurázie rozšírili až po tektonickej kolízii Afriky a Eurázie asi pred 30 až 25 miliónmi rokov. Odhady minulých klimatických podmienok naznačujú, že oblasť náleziska Messel neďaleko Darmstadtu, kde bola fosília objavená, mala kedysi priemernú teplotu okolo 22 °C. Cikády Platypleurini žijú v súčasnosti v podobných teplotách v tropických a subtropických častiach Afriky a Ázie. Cikády sú schopné vydávať jedny z najhlasnejších zvukov spomedzi všetkého hmyzu, približuje H. Jiangová. Hoci zvyčajne spievajú iba samce cikád, nález samičky Platypleurini z eocénu ponúka indície o histórii spevu hmyzu.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa