Žaby na nezaplatenie

Obojživelníky sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb pred stovkami miliónov rokov. Boli prvými stavovcami, ktoré osídlili súš a stali sa predkami všetkých súčasných štvornožcov. Napriek svojej odolnosti a prevratnej evolučnej adaptácii čelia v súčasnosti mnohým negatívnym environmentálnym faktorom, čo vedie k poklesu ich populácií. V mnohých kultúrach boli symbolmi plodnosti a šťastia, dokonca uctievané. Prečo ich teda teraz ľudia prehliadajú?

Obojživelníky sú rozmanitou triedou stavovcov, ktorá sa vyskytuje takmer vo všetkých typoch prostredí na Zemi – a až 88 % z nich tvoria žaby. V ekológii sa považujú za významné bioindikátory vďaka svojej citlivosti na zmeny v prírode, a preto môže stav ich populácie slúžiť ako nástroj na monitorovanie zdravia ekosystému. Sú významným článkom potravového reťazca – jednak ako dôležitá súčasť jedálneho lístka veľkého počtu vtákov, plazov, dokonca aj rýb, a zároveň ako konzumenti hmyzu a iných bezstavovcov. Okrem regulácie populácií komárov sa podieľajú aj na rozklade organickej hmoty, čím podporujú cirkuláciu živín v pôde.

Hrozba z každej strany

Obojživelníky na celom svete sú pod veľkým tlakom najmä v dôsledku straty a znečistenia ich biotopov. Premena lesov na poľnohospodársku pôdu predstavuje hlavnú príčinu úbytku ich prirodzeného prostredia. Mnohé žaby každoročne migrujú zo zimovísk (napríklad z lesov) na miesta rozmnožovania – zvyčajne k tým istým vodným plochám, kde sa kedysi samy vyvinuli zo žubrienok. S predlžujúcou sa migračnou trasou sa zvyšuje aj riziko predácie zo strany vtákov, ktoré sa po zime vracajú do rovnakých oblastí.

Zvláštnu zraniteľnosť obojživelníkom spôsobuje ich priepustná koža, ktorá ich robí mimoriadne citlivými na znečistenie vody a pôdy, ako aj na klimatické zmeny. Hoci niektoré zdroje kontaminácie (napr. zvetrávanie hornín) sú prirodzené, vo väčšine prípadov je zdrojom znečistenia antropogénna činnosť – priemyselná a poľnohospodárska produkcia, spaľovanie fosílnych palív či nevhodné nakladanie s odpadom. Zmenu klímy pociťujú obojživelníky hlavne pri zvýšených teplotách s častejšími obdobiami sucha, ktoré menia dostupnosť vhodných biotopov. Okrem toho čelia obojživelníky aj biologickým hrozbám – od parazitickej motolice Ribeiroia ondatrae spôsobujúcej malformácie a nadpočetnosť končatín cez nematódy a pásomnice poškodzujúce pľúca a tráviaci trakt až po hubové ochorenie chytridiomykózu. Tú zapríčiňuje pleseň Batrachochytrium dendrobatidis a ide o jedno z najvážnejších ochorení obojživelníkov – spôsobuje masívne úhyny žiab a doposiaľ proti nemu neexistuje účinný liek. Ďalšou hrozbou pre žaby sú vírusy, ktoré spôsobujú kožné lézie (Herpesvirus) až vnútorné krvácanie a smrť (Ranavirus).
Popri všetkých týchto rizikách musia žaby na ich ceste za reprodukciou prekonať ešte jednu neľahkú úlohu – cestnú premávku súčasného uponáhľaného sveta. Mnohé migračné trasy sú križované frekventovanými komunikáciami, čo každoročne vedie k obrovským stratám na populáciách. Čerešničkou na torte je pre samice ropúch skutočnosť, že v rámci rovnosti pohlaví v živočíšnej ríši im život nadelil aj bremeno v podobe samca, ktorého musia niesť na chrbte až do cieľa.

Aktuálny stav

Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) realizovala v roku 2023 druhé globálne hodnotenie obojživelníkov, ktoré komplexne hodnotí všetky známe druhy pre Červený zoznam ohrozených druhov. Celosvetovo je ohrozených vyhynutím 41 % obojživelníkov, čo z nich robí najohrozenejšiu skupinu stavovcov. Situácia sa zhoršuje najmä ľudskou činnosťou a naliehavosť konať je čoraz kritickejšia. Hoci na území Slovenska nie je úbytok populácie zatiaľ taký dramatický ako v iných častiach sveta, pre zachovanie populácie je dôležitý každý jeden jedinec. V súčasnosti je evidovaných celkovo 37 vyhynutých druhov obojživelníkov, no odborníci sa zhodujú, že skutočný rozsah vymierania obojživelníkov je výrazne podhodnotený.
Zákon č. 15/2005 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi charakterizuje všetky obojživelníky na Slovensku ako chránené. Pomoc je veľmi dôležitá najmä počas migračného obdobia (marec, apríl) a Štátna ochrana prírody SR v spolupráci s dobrovoľníkmi každoročne realizuje opatrenia na záchranu v rizikových úsekoch. Do týchto aktivít sa môže zapojiť každý z nás – minimálne ohľaduplnou jazdou na úsekoch, ktoré pretínajú migračné trasy týchto mimoriadne cenných živočíchov. Život týchto malých tvorov je sám osebe dosť náročný – nesťažujme im ho zbytočne.

Autorka článku: MVDr. Michaela Vincová
Parazitologický ústav SAV, v. v. i., Košice, Slovensko
Práca bola podporená projektom č. VEGA 2/0052/24.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.