V našom príspevku sa budeme venovať pôvodu priezvisk niektorých známych slovenských politikov. Napríklad priezvisko Fico možno zaradiť k tzv. priezviskám z rodných (krstných) mien, ktoré tvoria jednu z najpočetnejších skupín. Vznikali najmä v kresťanskom prostredí z rozličných krstných mien a ich skrátených podôb. Aj zo skrátenej domáckej podoby Fico pôvodom gréckeho mena Filip (z gréc. philos + hippos, teda milovník koní) vzniklo priezvisko. Z tohto mena sa utvorili aj priezviská Filko, Filčík, Filan, Filipko, Filípek, Filipovič, Filkus, Ficko, Ficek a ďalšie.
Do rovnakej skupiny patrí aj priezvisko Matovič. Tiež má základ v skrátenej podobe krstného mena, ale v tomto prípade ide o novozákonné meno Matej alebo Matúš. Obidve majú pôvod v hebrejskom mene Matiijah, ktoré malo význam dar boha Jehovu. Prípona -ovič je domáca, vyvinula sa zo starobylej prípony -ovic vyjadrujúcej príslušnosť k rodine ako celku. Nachádza sa však aj v južnoslovanských jazykoch, preto sa na územie západného južného Slovenska mohla dostať tiež chorvátskou kolonizáciou v 16. storočí. Z mena Matej vznikli napríklad priezviská Maco, Macek, Mackovič, Matejov, Matejka, Matejčík, Matejička, Maťaš a pod. Aj z mena Matúš mohli vzniknúť priezviská ako Maco, Macko, Macek, Mackovič, ale tiež Macuška, priezvisko známeho českého speváka Matuška, Matušík, Matušák, Matušovič, Matis, Maťovčík, Matula, Mačuga, Mačura a iné.
Priezvisko Korčok pravdepodobne vzniklo z archaických slov korec, korček, ktorými sa označovala merná nádoba pôvodne z kôry. Mohli tak pomenovať výrobcu takýchto nádob alebo obrazne niekoho, kto sa na ňu napríklad fyzicky podobal. Slovo korec mohlo mať aj významy miera na sypaniny s obsahom 25 – 85 l, plošná miera, plocha, na ktorú sa dal vysiať korec obilia. Takéto priezvisko sa však mohlo utvoriť aj z nárečového slova korek s významom strom, drevo. Prípony -ok, -čok poukazujú na pôvod predkov z južného stredného Slovenska (od Banskej Bystrice smerom na juh). Aj priezvisko Korčok sa nachádza hlavne na južnom strednom Slovensku (najmä v okresoch Levice, Zvolen či Krupina).
Pôvod priezviska Ódor má viacero možných vysvetlení. Pravdepodobne vzniklo z maďarského nárečového slova odor vo významoch zvieracia nora, dutá hornina, sýpka na obilie, bočná doska postele alebo zo slovenského nárečového slova ôdor vo význame malý les, poschodie v stodole, urobené obyčajne z tenších driev, povala stodoly. Synonymné slovo vôdor znamená plot, ohradu a na Gemeri v podobe oder má význam visiaca drevená polica na hrnce. Menej pravdepodobne môže ísť o prezývku napr. z imperatívu odor slovesa odorať vo význame oraním ubrať z cudzej pôdy al. z niečoho alebo z prídavného mena odoraný vo význame oraním ubratý. V maďarskej jazykovede sa uvádzajú odlišné vysvetlenia. Časť zemepisného názvu Odor (Odor-hegy, maď. hegy = kopec, vrch) sa utvorila z nemeckého osobného mena Oldruh alebo Ulrik. Rovnaký pôvod by mohlo mať aj priezvisko Ódor, Odor. Prípadne môže toto priezvisko pochádzať z nemeckého mena Ulrich (> Hódor, Hodor > Ódor, Odor). Nemožno úplne vylúčiť možnosť, že sa utvorilo z maďarskej domáckej podoby Odo rodného (krstného) mena Oto, čo bola pôvodná domácka podoba nemeckých mien Otokar, Otmar.
Autorka článku: IVETA VALENTOVÁ
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
Príspevok bol vypracovaný v rámci vedeckého grantu VEGA č. 2/0026/24 Lexika slovenských terénnych názvov – 2. časť.
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa