V hlavnej téme októbrového vydania časopisu Quark paleontológ Martin Kundrát prináša pohľad do zákulisia vzniku ikonického filmu Cesta do praveku, ktorý tento rok oslavuje 70. narodeniny.
Kinematografia: Cesta do praveku
Haló, pane Mamut?! Jsme tady dobře v pravěku? Nezabudnuteľné zvolanie malého Jirku pri prvom kontakte s prehistorickým svetom, ktorý ožil vo filme režiséra Karla Zemana. Cesta, o ktorej mnohí snívajú, a sen, ktorý sa splní len málokomu. Obdivovaná aj kritizovaná, nepolapiteľná a neopakovateľná – taká je Cesta do praveku. Jej výprava za detskou fantáziou sa začala v roku 1955 a trvá doteraz.
Odvaha a vytrvalosť. Nadanie a pracovitosť. Šikovnosť a schopnosť robiť kompromisy. Kto vie, ktorá z týchto vlastností najviac pomohla K. Zemanovi fantazírovať v čase raného socializmu. Bolo po druhej svetovej vojne a Československo zasiahla prvá vlna boľševizácie. Západ bol nepriateľ. Vlastne všetko západné bolo stigmatizované – dokonca aj filmový žáner science-fiction. Ale fantázia nemá pána. Je vlastná a slobodne daná každému bez rozdielu. Povznáša ľudského ducha a povzbudzuje nás k objavovaniu nemožného za horizontom poznania.
Tvorivú silu fantázie a jej nezastupiteľné miesto predovšetkým v živote dieťaťa a mladého človeka citlivo vnímal aj K. Zeman. Západné sci-fi bolo v zoštátnenej československej kinematografii takmer politickým tabu. A predsa sa našiel kacír, ktorý prepašoval do socialistickej spoločnosti svoje očarenie literárneho proroka Jula Gabriela Verna a priekopníka kinematografie Marie Georgea Jeana Mélièsa. K. Zeman si postupne vybudoval vlastné útočisko, v ktorom naplno rozvinul svoj talent, a science-fiction šikovne ukryl pod politicky akceptovateľnú tvorbu vedecko-náučných filmov pre deti. Jeho taktika umožnila vznik unikátnych filmových diel, akými sú Cesta do praveku (1955), Vynález skazy (1958) alebo Barón Prášil (1961).
Rozhovor: Neviditeľná súčasť života
Botanika je s nami všade. O tom, ako ovplyvňuje náš každodenný život a ako sa prepája s modernými technológiami, sme sa rozprávali s Eliškou Gbúrovou Štubňovou, kurátorkou na oddelení botaniky Prírodovedného múzea SNM.
Klimatická zmena: Keď príroda rozpráva
Fenológia skúma opakujúce sa prírodné javy – pučanie kvetov, rast listov stromov, migráciu vtákov, výskyt hmyzu či neresenie rýb. Ich načasovanie je ukazovateľom zmien počasia a klímy v biosfére Zeme.
Technické stavby: Dizajn raja
Mestská oáza zelene býva miestom, kde možno spomaliť a utíšiť sa, miestom, kde sú myšlienky slobodnejšie a problémy sa zdajú jednoduchšie.
Gén krotkosti, Ďalší mesiac Uránu, Váha farieb, Prvé pandémie v histórii, Nerovnaké rodičovské gény, Budúcnosť kávy, Návrat stratenej farby, Zlaté rúno z Kórey, Mačací alzheimer, Fotovoltika s cibuľou, Baktérie proti otrave, Štyri druhy žiráf, to sú názvy ďalších článkov, ktoré nájdete v rubrike Kaleidoskop. Samozrejme, aj v októbrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v októbrovom čísle časopisu Quark
Umelá inteligencia: (Ne)bezpečný pomocník
Veľké jazykové modely nachádzajú mnohoraké praktické využitie, majú však aj svoje slabiny – od chýb v odpovediach až po otázky bezpečnosti.
Geodiverzita Slovenska: Geolokality v okolí Nitry 3
Viete, čo možno objavovať v okolí obcí Chľaba a Nová Vieska a prečo menila rieka Žitava svoj smer? Hovoria vám niečo pojmy Burda, Parížske močiare, furkácia a úvalina?
Príroda: Vulkanická krása
Hoci na rozdiel od mnohých častí kontinentálneho Talianska majú Liparské ostrovy sopečný pôvod, ich flóra a fauna sa príliš nelíšia. Na druhové zloženie vegetácie má však vplyv kyslý vulkanický substrát.
Kvantový svet: Bit či nebit – qubit
Mnohé súčasné zariadenia a materiály sú založené na kvantových javoch, ale priamo ich nevyužívajú. Od druhej kvantovej revolúcie očakávame skutočné kvantové technológie.
Doprava: Slnko na palube
Doprava na solárny pohon je čoraz efektívnejšia a sľubuje udržateľnú mobilitu s minimálnym environmentálnym vplyvom. Čas, keď sa budeme môcť prepravovať len s využitím Slnka, však ešte nenastal.
Vedeckí influenceri: Skúmavka
V tomto čísle prinášame rozhovor s Lenkou Hrobárovou, autorkou vzdelávacieho projektu Skúmavka, ktorý pomáha ľuďom lepšie rozumieť vedeckým faktom.
Geografia: Poschodové mesto
Mesto hmly, mesto budúcnosti či dokonca najväčšie mesto sveta. Všetky tieto pomenovania si získal Čunking, ktorý leží juhovýchodne od stredu Číny.
Etnobotanika: Bylinky pre zdravé včely
Včely čelia v posledných desaťročiach vážnym hrozbám. Výskumný tím na Technickej univerzite vo Zvolene hľadá bezpečné, účinné a ekologické alternatívy na ich liečbu a ochranu.
Paleoantropológia: Neznámy príbuzný
Nové výskumy v Etiópii odhalili pozostatky dosiaľ neznámeho pravekého príbuzného ľudstva. Žil vedľa našich najstarších známych priamych predkov.
Každodenné maličkosti: K tabuli pôjde…
Minimálne od čias Jána Amosa Komenského, ktorý vo vyučovaní presadzoval názornosť v protiklade k stredovekému memorovaniu, je školská tabuľa jedným z najdôležitejších predmetov v triede či učebni.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. októbra 2025, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
