Skúmavka

V tomto čísle prinášame rozhovor s Lenkou Hrobárovou, autorkou vzdelávacieho projektu Skúmavka, ktorý pomáha ľuďom lepšie rozumieť vedeckým faktom.

Čo vás motivovalo založiť si vedecký účet na sociálnej sieti Instagram?

S nápadom odovzdávať ľuďom zaujímavé informácie som sa pohrávala už počas vysokej školy, no pomyselné škrtnutie zápalkou prišlo počas pandémie koronavírusu, keď som ako vyštudovaná biochemička chcela pomôcť vo vyvracaní hoaxov a prinášať relevantné a hlavne overené informácie.

Prečo je podľa vás dôležité vyvracať hoaxy?

Myslím si, že súčasná spoločenská situácia hovorí sama za seba. Extrémne ľahká dostupnosť informácií spôsobila, že ľudia nevedia rozlišovať fakty od niečích domnienok. Navyše hoaxy často poskytujú jednoduché riešenie a to majú ľudia radi. Vedecké poznatky nedávajú vždy hneď zmysel a treba stráviť nejaký čas ich pochopením. Okrem toho sú vedecké štúdie písané pre odbornú verejnosť, preto úplne rozumiem, že môžu byť náročné na porozumenie. Práve preto som sa rozhodla na Instagrame vedecké informácie pretvárať do zrozumiteľnejšej formy aj pre bežného človeka.

Ako si vyberáte témy svojich príspevkov?

Inšpiruje ma každodenný život. Často len tak kráčam po ulici a napadne mi nejaká téma na príspevok. Možno by ste si mysleli, že všetko, o čom píšem, už dávno viem. No neraz sa mi stalo, že mňa samu zaujalo, ako nejaká vec funguje, tak som si o nej naštudovala viac a podelila sa o to aj s mojimi sledovateľmi. Inšpiráciou je mi aj moja práca, keďže učím mladých medikov biochémiu. Samotné hodiny so študentmi prinášajú mnoho zaujímavých tém, či už priamo z učebných osnov, alebo vďaka otázkam študentov.

O ktoré témy majú vaši sledovatelia najväčší záujem?

Určite sú to skôr kontroverzné témy, niečo, čo možno každý počuť nechce. Napríklad, že tie zázračné diéty často nefungujú, alebo z tých drahých výživových doplnkov, čo roky brali a vyhadzovali za ne nemalé peniaze, naozaj nebudú vyzerať o 20 rokov mladšie. Sú to však aj témy z bežného života, nad ktorými sa normálne vôbec nezamýšľame – napríklad ako vznikajú modriny alebo prečo máme pľuštenie, čiže opicu.

Prečo by sme sa mali zaujímať o fyziologické procesy v našom tele?

Poznať svoje telo môže mať plusy aj mínusy. Mínusom je, že čím viac človek vie, tým viac diagnóz si sám diagnostikuje. Samozrejme, prevažujú plusy. Ak poznáme, ako funguje naše telo, vieme to využiť v každodennom živote a starostlivosti o naše zdravie.

Ktorých ďalších popularizátorov vedy, projekty či knihy, ktoré vás ovplyvnili alebo inšpirovali, by ste odporučili našim čitateľom?

Myslím si, že za tie roky popularizácie vedy sme si medzi sebou vytvorili ako popularizátori peknú komunitu, v ktorej sme vzájomne veľmi podporní a neberieme sa ako konkurencia. U každého z nás si podľa mňa divák nájde niečo, čo ho zaujme.

Nedá mi nespomenúť farmaceut­ku Karin_science, s ktorou sme spolu rozbiehali naše instagramové profily, Vedátora a jeho knihy, Borisa Bajera a jeho knihy, ďalej profily ako Sciencer.v, Výživa v malíčku či Vedecké okienko (pozri Quark 9/2025). A nesmiem zabudnúť ani na to, že hoci môže veda niekomu znieť nudne, dokáže byť aj nesmierne vtipná, čo ukazuje profil Vedecký Humor.

Je náročné presadiť sa na sociálnych sieťach so vzdelávacím obsahom?

Z vlastnej skúsenosti viem, že sociál­ne siete sú predovšetkým miestom oddychu, kde chce človek po náročnom pracovnom dni často len vypnúť a pozrieť si vtipné videá či rozkošné psíky. Náučný obsah do toho veľmi nezapadá. Medzi určitou časťou populácie však výrazne rastie záujem o poznanie a práve tu vidím náš priestor.

Čo by ste poradili niekomu, kto by tiež chcel odovzdávať ľuďom vedecké informácie prostredníctvom sociálnych sietí?

Trpezlivosť, konzistentnosť a hlavne zápal pre vec. Pripravte sa, že to môže byť extrémny žrút času, ale ak vás to baví, stojí to za to!

REDAKČNÝ ČLÁNOK