Najstaršie známe ľudské múmie zrejme nevznikli pri Níle, ale v juhovýchodnej Ázii, a o sedem tisícročí skôr než egyptské. Podľa tímu archeologičky Hsiao-chun Hungovej z Austrálskej národnej univerzity v Canberre lovci a zberači od južnej Číny po Indonéziu pred 12- až 4-tisíc rokmi zväzovali mŕtvych do skrčenej polohy a celé mesiace ich pomaly sušili v dyme nízkoteplotných ohňov.
Analýzy 95 lokalít vrátane Bornea a Jávy odhalili nepravidelné obhorenie kostí a súvislé kostry – znak, že pokožka sa dymom vysušila a telá sa nerozpadli. Laboratórne metódy potvrdili dlhodobé nahrievanie pri nízkych teplotách v prípade 54 jednotlivcov z 11 nálezísk. Takéto údenie mŕtvych korešponduje s historicky opísanými praktikami u pôvodných Austrálčanov a dodnes prežíva v častiach vysočín Novej Guiney. H. Hungová predpokladá, že rituál vyrástol z dávnych predstáv o úcte k predkom a šíril sa južnou Áziou po migrácii ľudí z Afriky pred približne 60-tisíc rokmi. Míľniky sa posúvajú: čilskí Chinchorrovia mumifikovali asi pred 7-tisíc rokmi, Egypťania začali s balzamovaním približne pred 6 330 rokmi. Pravidlo dymu a času udržalo telá celé mesiace pred pochovaním. Vedci chcú hľadať rovnaké stopy aj na sídliskách starších než 20-tisíc rokov. Ak sa objavia, prepíšu dejiny rituálov smrti.
Zo stránky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa