Najstaršie známe ľudské múmie zrejme nevznikli pri Níle, ale v juhovýchodnej Ázii, a o sedem tisícročí skôr než egyptské. Podľa tímu archeologičky Hsiao-chun Hungovej z Austrálskej národnej univerzity v Canberre lovci a zberači od južnej Číny po Indonéziu pred 12- až 4-tisíc rokmi zväzovali mŕtvych do skrčenej polohy a celé mesiace ich… pokračuj
Medievalistka Astrid Notermanová zo Štokholmskej univerzity skúmala posteľové hroby, ktoré sa v ranom stredoveku vyskytovali na území Nemecka, Anglicka a Škandinávie. Pochovávanie na lôžkach bolo pomerne vzácne a vykazovalo značné regionálne rozdiely. V Nemecku takéto hroby zvyčajne obsahujú drevený rám postele, na ktorý bol zosnulý… pokračuj
Náš druh Homo sapiens migroval z Afriky do Európy aj na Blízky východ. Genetický materiál z kostí príslušníkov dávnych stepných kultúr nedávno významne doplnil poznatky o pôvode európskeho obyvateľstva a šírení sa indoeurópskych jazykov. Nech už sa na súčasnú migráciu ľudí z iných oblastí na… pokračuj
Egyptológovia zo SAV sa vrátili z Tell el-Retábí s cennými zisteniami. V jame veľkého hyksóskeho hrobu objavili pochovaného somára. Štrnásta sezóna poľsko-slovenskej egyptologickej misie priniesla odborníkom v lokalite Tell el-Retábí (pozri Quark 10/2019) zásadné objavy. Výskum slovenskej časti misie obohatil poznanie pevnostnej architektúry 20. dynastie,… pokračuj
Vedci objavili neďaleko nemeckého Stuttgartu v oblasti, ktorá bola v staroveku hranicou Rímskej ríše, komplexnú drevenú hrobovú štruktúru. V nej našli pozostatky muža, ktorého by vtedajší Rimania pravdepodobne označili za barbara, ale ktorý mohol mať v skutočnosti významné postavenie, o čom svedčia cennosti pochované spolu… pokračuj
Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu analýzou vzoriek starej a pravekej DNA identifikovali šesť jedincov s nadbytočnou kópiou chromozómu 21, čo je znak genetickej anomálie známej ako Downov syndróm. Jeden prípad z Fínska bol datovaný do 17. až 18. storočia, zvyšných päť jedincov… pokračuj
Pokrvné vzťahy neboli pre život spoločenstiev lovcov-zberačov v kamennej dobe prvoradé. Genetický výskum niekoľkých francúzskych pohrebísk ukázal, že tam spolu žilo niekoľko odlišných rodín. Vedci z Univerzity v Uppsale analyzovali biomolekulárne údaje z ľudských kostier pochovaných na náleziskách Téviec a Hoedic v Bretónsku a v… pokračuj
Na ostrove Bryher pri juhozápadnom pobreží Anglicka objavili v roku 1999 kostru osoby z neskorej železnej doby, pochovanú približne 100 až 50 rokov pred n. l. spolu s mečom, štítom a bronzovým zrkadlom. Vedci si dlho kládli otázku, či v hrobe bol muž alebo žena.… pokračuj
Melanchólia chodníkov, okolo ktorých je po celý rok tak trochu jeseň, nehybnosť kamenných postáv opierajúcich sa o náhrobky, strašidelné príbehy… tieto pocity sú v skutočnosti celkom moderné. Rovnako ako drvivá väčšina cintorínov okolo nás. Hoci cintoríny pred našimi zrakmi vyvolávajú minulosť, nepatria jej. Vždy to… pokračuj
Muž s dierou v čele, ktorý bol pochovaný na území súčasnej Alabamy približne pred 3 000 až 5 000 rokmi, predstavuje najstarší známy prípad operácie lebky v Severnej Amerike. Bioarcheologička Diana Simpsonová z Nevadskej univerzity v Las Vegas uviedla, že poškodenia okolo oválneho otvoru v… pokračuj
