Veda je objav vlastností kalenej a popúšťanej ocele, ktorá je tvrdá, ale nepraská. Technika je výroba oceľového kladiva s rukoväťou z jaseňa, ktorá je pevná a dobre tlmí nárazy. Umenie sú údery do kamenného bloku odhaľujúce tvar myšlienky.
Veda a umenie idú ruka v ruke. Podľa všetkého už od čias zrodu Homo sapiens: ich spojenie sa dotýka základov ľudskosti človeka.
Výtvarníci a hudobníci
V roku 1999 archeológovia objavili v jaskyni Twin Rivers neďaleko Lusaky v Zambii stovky kusov pigmentových materiálov ako hematit, limonit či mangánovú rudu – minerálov rôznych farebných odtieňov. Na niektorých bolo viditeľné opracovanie: ploché zbrúsené alebo vyleštené facety, paralelné ryhy po opakovanom šúchaní a jamky po trení o zaoblený kameň. Niektoré kusy mali tvar ceruziek – vedci ich opisujú ako okrové pastelky, ktorými sa dalo priamo kresliť. Našli tiež tĺčik: kvarcitový okruhliak s obitými koncami, na ktorých sa zachytil žltý pigment podobný spekularitu. Datovanie ukázalo, že lovci a zberači tu pigment zbierali, drvili, brúsili a používali ako farebné prášky či ceruzky už pred 350- až 400-tisíc rokmi. Výtvarníkmi museli teda byť predchodcovia anatomicky moderných ľudí, zástupcovia druhu Homo heidelbergensis (občas nazývaní aj archaickí Homo sapiens).
Dosiaľ najstarší rozpoznateľný hudobný nástroj na svete objavili v roku 2008 v juhonemeckej jaskyni Hohle Fels. Zachovaná časť píšťaly z dutej vretennej kosti supa bielohlavého (Gyps fulvus) má dĺžku 21,8 cm, priemer 8 mm a päť dierok. Na jednom konci výrobca vyrezal dva zárezy v tvare V, čím vytvoril náustok na fúkanie pre hudobníka. V jaskyni sa našli aj fragmenty píšťal z mamutoviny. Flauty pochádzajú z obdobia osídľovania tejto oblasti modernými ľuďmi približne pred 40-tisíc rokmi, uviedol o rok neskôr v National Geographic vedúci výskumu Nicholas Conard, archeológ z nemeckej Univerzity v Tübingene.
Evolúcia umenia aj človeka
Hoci nie je vylúčené, že svoje výtvarné prejavy mal aj náš vyhynutý príbuzný Homo neanderthalensis, vedci sa domnievajú, že umenie bolo jednou zo strategických výhod prvých európskych moderných ľudí v boji o miesto na slnku. Praveké hudobné nástroje sú dôkazom tradície, ktorá pomáhala moderným ľuďom komunikovať a vytvárať užšie sociálne väzby. Umenie však mohlo sapientom nielen pomôcť zvíťaziť; mohlo prispieť aj k formovaniu samotného Homo sapiens. Člen tímu, ktorý v Twin Rivers objavil výtvarnícku dielňu spred 350-tisíc rokov, Lawrence Barham z Univerzity v Bristole povedal v roku 2000 pre BBC: Máme tu do činenia s ľuďmi, ktorí pravdepodobne používali symboly oveľa skôr, ako sme očakávali. Naznačuje to tiež používanie jazyka, čo má veľký význam pre vývoj nových spôsobov správania.
Prvé pokusy paleolitického človeka o umenie sa odohrávali v rovnakom čase ako vývoj efektívnejších loveckých nástrojov a nástrojov, ktoré kombinovali drevené a kamenné časti. Vývoj nových technológií, umenia a rituálov zohral podľa vedcov kľúčovú úlohu v evolúcii moderného ľudstva. Mimochodom, anatomicky moderný Homo sapiens sa objavil v Afrike historicky onedlho po tom, ako si začali v Twin Rivers jeho predchodcovia vyrábať farby a maľovať na telá, drevo či nástroje.
Celý článok nájdete v časopise Quark 1/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa