Neandertálske komunity

DNA skupiny neandertálcov priniesla nový pohľad do sociálneho sveta týchto dávnych hominidov. Vedci zistili, že už pred približne 59 000 rokmi sa neandertálske komunity v hornatej časti Strednej Ázie skladali z malých skupín blízkych príbuzných a dospelých prišelcov ženského pohlavia. Podľa evolučného genetika Lauritsa Skova… pokračuj

Korene našej vzpriamenosti

Fosílie najstaršieho známeho tvora na ľudskej evolučnej línii potvrdili návyk na väčšinový vzpriamený pohyb už pred siedmimi miliónmi rokov. Hlavných znakov ľudskosti je približne do tucta. Približne, lebo pri niektorých ešte vždy nie je definitívne, či na ne naozaj máme monopol. Nejasnosti pretrvávajú najmä pri… pokračuj

Prečo ľudia rozprávajú

Ľudia dokážu dobre ovládať svoj hlas nie vďaka tomu, čo majú v hrdlách navyše, ale vďaka tomu, čo im chýba. Ľudia majú hlasivky, svaly v hrtane, ktoré vibrujú a vytvárajú zvuk. Na rozdiel od ostatných primátov však nemajú malé kúsky tkaniva nad hlasivkami, ktoré sa… pokračuj

Dáma z Jelenej jaskyne

Genetická analýza dávnej obyvateľky juhu východnej Číny podporila spojitosti s osídlením Nového sveta. Osídlenie Nového sveta sa podľa odborného konsenzu spája s početnejšou migráciou praľudí z Eurázie po skončení poslednej ľadovej doby pred 15- až 20-tisíc rokmi. Menšie skupiny však odtiaľ mohli prísť do Ameriky… pokračuj

Denisovania v Laose

Vedci sa domnievajú, že v juhovýchodnej Ázii objavili zub, ktorý mohol patriť príslušníkovi záhadnej skupiny hominidov, nazývanej denisovania, ktorých DNA radí k blízkym príbuzným neandertálcov. Analýzy štruktúry zubu a zloženia bielkovín naznačujú, že stolička patrila dievčaťu z rodu Homo. Podľa paleoantropológa Fabricea Demetera z Kodanskej… pokračuj

Všadeprítomné mikroplasty

Drobné plastové častice sa našli na najhlbších a najodľahlejších miestach zemského povrchu, v rôznych organizmoch vrátane človeka a v nedávno publikovanej štúdii ich vedci po prvýkrát odhalili aj v ľudskej krvi. Na vymedzenie definitívnych reálnych rizík spojených s mikroplastami je potrebný hlbší výskum. O tejto… pokračuj

Memento z histórie Mezoameriky

Nie všetky zložité spoločnosti pôvodných Američanov poznali písmo. No pri niektorých, ktoré ho poznali, prispelo ku koncentrácii moci. Vynález a používanie písma sa takmer univerzálne považujú za jeden z najväčších pokrokov ľudstva, hneď po zrode symbolického myslenia a článkovanej reči. Z veľkých postáv vedy zastávajúcich… pokračuj

Výhoda pre vidiečanov

Ľudia, ktorí vyrastali mimo miest, sa vedia lepšie orientovať ako ich obyvatelia, vyplýva z rozsiahlej štúdie uverejnenej v časopise Nature. Takmer 400 000 ľudí z 38 krajín sveta hralo videohru s názvom Sea Hero Quest, ktorú navrhli neurovedci a vývojári hier ako zábavný spôsob získavania… pokračuj

Vedľa seba a predsa sami

Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj

Užitočná korózia

Spomedzi kovov boli v prvých pokusoch liečby zlomenín a ochorení kostí použité platina, železo, zlato či striebro. Zlato a platina boli svojou odolnosťou proti korózii veľmi žiaduce, ale ich cena bola vysoká a mechanická odolnosť slabá. Biokompatibilitu železa spochybnil výskyt ochorení, keď po implantácii dochádzalo… pokračuj