Vesmír pre najmenších

Príbehy sú jedným z najprirodzenejších spôsobov, ako priblížiť vesmír deťom, ktoré ešte nevedia čítať. Okrem rozprávania však možno zapojiť aj pohyb, farby, svetlo, zvuky, vône a dokonca aj chuť. O tom, ako deti materskej a základnej školy objavujú vesmír, sme sa rozprávali s popularizátorkou astronómie Ľubomírou Hujsovou.

Portrét Ľubomíry Hujsovej s modelom sústavy Slnko – Zem

Mgr. Ľubomíra Hujsová je odborná lektorka a popularizátorka astronómie zameraná na najmladšiu vekovú skupinu – deti predškolského a mladšieho školského veku. V súčasnosti vyučuje astronómiu na Deutsche Schule Bratislava, prednáša o vesmíre v materských a základných školách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou popularizačných prednášok Ahoj, vesmír!, ktoré vznikli v rámci projektu Tempus Universum, a zároveň nositeľkou titulu Národný koordinátor pre astronomické vzdelávanie.

Odkiaľ pramení detská fascinácia vesmírom?

Dávno predtým, než existovali rakety, fotografie, videá či knihy o vesmíre, ľudí fascinoval pohľad na nočnú oblohu. Pozorovali pohyby vesmírnych objektov počas dňa aj noci a predstavovali si, čo sa deje za oblohou. Vytvárali si príbehy o Slnku, Mesiaci a obrazcom vytvoreným z hviezd dávali mená. Starí rodičia rozprávali svojim vnúčatám rozprávky o súhvezdiach a deti si z nich skladali vlastné predstavy do detskej mozaiky. Už vtedy deti milovali vesmírne mýty a povesti – a milujú ich dodnes.

Mladí žiaci používajú teleskop
Pod mojím dohľadom dostali starší krúžkari možnosť ovládať teleskop aj sami.

Kde v súčasnosti vyučujete astronómiu?

Jedinečnú príležitosť podeliť sa o svoj obdiv k vesmíru som získala na pôde Deutsche Schule Bratislava. Na škole, ktorá má na streche vlastnú hvezdáreň – DSB Observatórium –, vyučujem astronómiu deti materskej a základnej školy. Každý týždeň sa spolu vydávame na nový výlet do vesmíru, pričom objavujeme jeho známe aj neznáme zákutia. Tieto vesmírne misie veľmi bavia nielen deti, ale aj mňa.

Ako si získať pozornosť detí a udržať ju počas celej hodiny?

Predstavte si, že do triedy vbehne desať detí vo veku štyroch až šiestich rokov, ktoré sú plné energie po obednom odpočinku, zvedavé a pripravené niečo zažiť. Ešte si ani nestihnú vyzuť papuče a už sa pýtajú: Ľubka, čo budeme dnes robiť? Prvou výzvou je zaujať ich pozornosť aspoň na pätnásť minút, hoci hodina trvá šesťdesiat.

Dieťa pozerá cez šošovku
Pohľad na svet cez šošovku

Preto musím mať na každú hodinu pripravené tri až štyri rôzne aktivity, a to každý týždeň, približne tridsaťkrát do roka. Je to výzva, no zároveň veľká inšpirácia. Samotné deti sú totiž nevyčerpateľným zdrojom nápadov. Úprimne a bez okolkov dávajú najavo, čo ich zaujíma a čo ich, naopak, nudí. Oplatí sa ich pozorne sledovať a podľa ich reakcií pripravovať aktivity na ďalší týždeň – také, o ktoré prejavujú prirodzený záujem.

Ktoré aktivity patria medzi najobľúbenejšie?

Jednou z najobľúbenejších hier je vesmírna schovávačka. Deti sa pri nej strácajú v galaxii M31, v čiernej diere pod stolom, v hmlovine Konská hlava za tabuľou, v hviezdokope Omega Centauri za skrinkou či pri okne na planéte Aldebaran. Napokon sa však všetci opäť nájdeme a bezpečne sa vrátime na našu prekrásnu Modrú planétu.

Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.

Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!

Máte predplatné?

Redakčný článok
Foto Ľ. Hujsová