Erupcia sopky mohla spustiť reťaz udalostí, ktorá viedla k postupu čiernej smrti Európou. Analýzy letokruhov, ľadovcových jadier a dobových záznamov naznačujú, že približne v roku 1345 došlo niekde v trópoch k silnej sopečnej erupcii, ktorá oblakmi popola zatemnila oblohu nad Európou. Popol zmenil klímu v Európe na chladnejšiu a vlhkejšiu, čo spôsobilo neúrodu v Stredomorí. V roku 1347 sa talianske mestské štáty vrátane Benátok rozhodli dovážať obilie z území okolo Čierneho a Azovského mora. Nebol to však jediný náklad, ktorý prišiel. Kmeň baktérie Yersinia pestis sa vtedy šíril medzi hlodavcami v okolí Čierneho mora a trasy lodí, ktoré rozvážali obilie do prístavov okolo Apeninského polostrova, sa nápadne zhodujú s prvými ohniskami moru v roku 1347.
Martin Bauch z Leibnizovho inštitútu pre dejiny a kultúru východnej Európy v Lipsku a Ulf Büntgen z Univerzity v Cambridgei našli sériu modrých kruhov v stromoch v Pyrenejach z rokov 1345, 1346 a 1347, ktoré svedčia o slede chladných a vlhkých liet. Dobové kroniky opisujú neustálu zamračenosť a mimoriadne tmavé zatmenia Mesiaca – údaje, ktoré vedci používajú pri datovaní dávnych erupcií. Podľa vedcov táto reťaz udalostí bola dokonalou búrkou geologických, klimatických, ekonomických a ďalších faktorov. Zároveň vidno, ako globalizácia už dávno podporovala šírenie pandémií – napríklad aj kovidu-19.
Zo stránky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa