Nosová dutina neandertálskej lebky potvrdzuje, že veľké nosy týchto hominidov neboli prispôsobením na chladné podnebie, ako sa vedci kedysi domnievali. Ich nosové dutiny boli totiž veľmi podobné tým, aké má Homo sapiens. Výskum tak definitívne vyvracia predstavu, že veľké nosy na vystupujúcej tvári neandertálcov sa vraj vyvinuli na to, aby ohriali a zvlhčili studený a suchý vzduch pred vstupom do pľúc.
Neandertálci mali síce väčšie nosy, ale ich vnútorná stavba nebola až taká odlišná od našej, konštatuje paleoantropológ Costantino Buzi z Univerzity v Perugii. Nová štúdia vychádza z lebky kostry tzv. Altamurského muža spred približne 172- až 130-tisíc rokov, ktorú našli v jaskyni v južnom Taliansku. Pri podobných nálezoch boli jemné kosti v zadnej časti nosovej dutiny vždy poškodené alebo chýbali. Nosové kosti Altamurského muža sú však neporušené. C. Buzi a jeho tím použili špeciálnu kameru podobnú medicínskym endoskopickým kamerám, aby vytvorili 3D rekonštrukciu lebky a nosovej dutiny.
Ľudia v chladných oblastiach, napríklad arktickí Inuiti, majú nosové prispôsobenia, ktoré im umožňujú lepšie dýchať studený vzduch. V chladnom podnebí je nosová dutina vyššia a užšia, podotýka C. Buzi. Neandertálske nosy však podobnú adaptáciu nemali. Ich zavalité telá mohli byť pre chladné podmienky vhodnejšie než telá H. sapiens, ich nosy však nie.
Zo stánky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa