Hmota myšlienok

Načo sú knihy, keď je všetko online? Nuž, bez kníh by nielenže nebolo nijaké online, ale medzi to najcennejšie, čo možno online vyhľadať, patria veľmi často práve knihy.

Knihy často horeli na hranici, niekedy aj so svojimi autormi. Mocnári ničili celé zbierky v domnienke, že tým zničia pamäť podrobených. Knihy boli a sú zakazované ako nebezpečná zbraň… História ľudstva bola zapísaná v knihách a sama býva k otvorenej knihe prirovnávaná.

Nikam neodchádza

Keď pred 15 rokmi globálny internetový obchod Amazon oznámil, že v roku 2010 predal na každých 100 papierových kníh až 105 elektronických, mnohí už ohlasovali blížiaci sa koniec klasickej knihy. Nestalo sa. Podľa zistení Eurostatu si v roku 2024 počas trojmesačného prieskumu kúpilo cez internet tlačené knihy 14,7 % obyvateľov Európskej únie, zatiaľ čo iba 6,8 % ľudí si stiahlo e-knihy alebo audioknihy.

Čítačka s tisíckami e-kníh v pamäti a s displejom, ktorý odráža svetlo ako papier (e-ink) je v mnohých situáciách skvelým riešením. Kniha, v ktorej sa listuje, má svoj dizajn a jej funkčnosť nezávisí od stavu prístroja a jeho softvéru, však zatiaľ nikam neodchádza. Historici jasajú nad objavom každého fragmentu starého textu, nech je to črep hlinenej tabuľky, zdrap pergamenu alebo pár stránok inkunábuly (prvotlače) z 15. storočia. Kniha z detstva bude mať pre nás hodnotu, aj keď ju požuje náš psík. Text, prípadne obraz, sú vždy podstatné, lenže kniha je ešte niečo viac. Je hmotou, v ktorej existujú myšlienky vo fyzickom svete.

Od tabuliek ku kódexom

Pred 5-tisíc rokmi začali v Mezopotámii uchovávať texty na hlinených tabuľkách. Boli také veľké, aby sa dali dobre držať v ruke a viac tabuliek uložených spolu v nádobe či vrecku tvorilo jednu knihu. Starovekí Egypťania však prišli s médiom, ktoré bolo ľahšie a jednoduchšie na manipuláciu. Lisované prekladané pruhy zo sušeného šachora papyrusového (Cyperus papyrus) z delty Nílu sa spájali do pásov, ktoré sa dali zvinúť – na takýchto zvitkoch bola napísaná antika a takéto zvitky tvorili najväčšiu zbierku poznania starovekého sveta v Alexandrii (pozri s. 36).

Pergamen – vyhladená ovčia, kozia alebo teľacia koža – dostal meno podľa mesta Pergamon v Malej Ázii, kde sa údajne začal vyrábať v 2. storočí pred n. l. (rozšíril sa však až o niekoľko storočí neskôr). Bol odolnejší ako papyrus, vďaka čomu sa dal popísať z oboch strán a zväzovať dohromady do väčších celkov – kódexov. Pergamen sa vyrábal máčaním a lúhovaním kožiek v roztoku vápna, naťahovaním na drevené rámy a ich sušením. Povrch sa na záver upravoval pemzou a kriedou. Pergamenové kódexy boli praktickejšie v porovnaní so zvitkami. Umožňovali pohodlné listovanie, lepšiu orientáciu v texte a dokázali obsiahnuť aj dlhé texty. Zrodila sa koncepcia knihy, ako ju poznáme aj my.

Nuda nehrozí

Od chvíle, keď v roku 1452 v dielni Johanna Gutenberga vytlačili 42 riadkov prvej z 1 282 strán latinskej Biblie, začal sa rodiť knižný priemysel. Samotná tlač s pohyblivými písmenami, ktoré bolo možné preskupovať a opakovane používať, bola už niekoľko storočí známa v Číne a Kórei. Aj papier prišiel z Číny, kde okolo roku 105 jeho výrobu z morušovej kôry a iných surovín zdokonalil vysokopostavený cisársky úradník Cai Lun. Až v Európe 14. a 15. storočia však došlo k vylepšeniam technológií, ktoré odštartovali masovú výrobu kníh.

Elektronické a fyzické knihy budú zrejme ďalej existovať vedľa seba, pretože sa navzájom celkom neprekrývajú. Digitálny svet môže papierovým knihám (napríklad odborným alebo detským) prispieť novým systémom poznámok pod čiarou v podobe QR kódov s odkazmi a doplnkami, zatiaľ čo kniha ako artefakt môže popri elektronickej produkcii nadobudnúť ešte výtvarnejšiu a exkluzívnejšiu podobu. Podľa odhadov v súčasnosti na svete existuje asi 170 miliónov rôznych kníh, pričom každým dňom pribúda približne 11-tisíc nových. Nuda ešte dlho nehrozí.

Redakčný článok