Rozdeľovanie slov na konci riadka

Pomocou slabikovania sa žiaci učia čítať, slabiky spájajú do slov a tie do viet. Rozdeľovanie slov na slabiky je neustále aktuálna téma, čomu nasvedčujú aj časté otázky do telefonickej jazykovej poradne. Používatelia sa zaujímajú o to, ako rozdeliť výrazy na konci riadka v texte, niektorí sa zasa pýtajú na slabiky v súvislosti so školskou praxou, kde sa táto otázka nezriedka ocitne v teste.

Delenie slov je praktický spôsob, ako v písanom texte vyriešiť situáciu, keď sa slovo nezmestí do riadka. V takomto prípade sa slovo rozdelí, pričom prvá časť ostane na konci riadka, druhá časť sa zaradí na začiatok ďalšieho riadka a rozdelenie sa naznačí rozdeľovacím znamienkom v podobe spojovníka (-) tesne za prvou časťou.

Rozdeľujú sa len viacslabičné slová. Jednoslabičné slová, napr. stan, kĺb, päť, jún, ostávajú vcelku. Pri tomto na prvý pohľad jednoduchom úkone platí niekoľko pravidiel.

Ak sa striedajú spoluhlásky so samohláskami (či s dvojhláskami, prípadne so slabikotvornými spoluhláskami l, ĺ, r, ŕ), hranicu tvoria samohlásky, napr. ma-te-ma-ti-ka, ne-sie-me, vŕ-ba. Ak sa ocitne viac spoluhlások za sebou, jedna bude v prvej slabike a ostatné v druhej, napr. po-liev–ka, ves–lo, cit–rón, poľ–ština, diop–tria. V slovách cudzieho pôvodu môže byť vedľa seba napr. viac samohlások, ktoré budú patriť k rozličným slabikám, napr. lý-ce–um, gym-ná-zi–um, ak-tu–ál-ny. V cudzích výrazoch nedelíme samohláskové alebo spoluhláskové skupiny, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo spoluhláska, napr. Li-ver-pool [liverpúl], Bo-lo-gna [boloňa], Nagy [naď]. Takto postupujeme aj pri samohláskových skupinách au, eu, ai, io, ak majú jednoslabičnú výslovnosť, napr. flau-ta, leu-ké-mi-a, me-dai-la, Fio-dor.

Pri rozdeľovaní slov na konci riadka nevyužívame vždy len slabičný princíp. Napr. sloveso preskočiť nerozdelíme na pres-ko-čiť, ako naznačuje predchádzajúce pravidlo o stretnutí viacerých spoluhlások. Na základe poznania slovenskej slovotvorby vieme, že sloveso preskočiť sa utvorilo pomocou predpony pre- zo slovesa skočiť podobne ako vyskočiť, doskočiť, zaskočiť, odskočiť ap. Sloveso preskočiť preto prirodzene rozdelíme na hranici predpony a základu na pre-skočiť. Jednohláskové predpony neoddeľujeme, napr. vpísať rozdelíme vpí-sať. Rovnako ako pri predponách postupujeme aj pri slovotvorných príponách, napr. riaditeľ-ka, Francúz-sko, kvetinár-stvo, ktoré sa môžu zhodovať so slabičným delením, ale v niektorých prípadoch sa líšia, napr. výraz umývadlo slabične delíme umývad-lo, ale možno oddeliť aj príponu -dlo – umýva-dlo, pričom obe možnosti sú v poriadku. Na konci riadka môžeme oddeliť aj gramatickú príponu, napr. argument-mi, odpusť-te. Zložené slová zasa rozdeľujeme na rozhraní medzi časťami, napr. šesť-uholník, Brati-slava, geo-metria, viac-hlasný (tu nejde o zložku ch).

Pri práci s textom môže niekedy nastať situácia, keď je pôvod slova nezreteľný, používateľ nemusí vedieť, či sa v ňom nachádza nejaká predpona, nemusí registrovať príponu, v takejto chvíli neurobí chybu, ak uprednostní slabičné delenie, napr. nás-tenka (i ná-stenka), fun-kcia (i funk-cia), mes-tský (i mest-ský), zames-tnať (i zamest-nať), refor-mný (i reform-ný).

Spomeňme aj zložené slová so spojovníkom, napr. modro-zelený vo význame majúci modrú a zelenú farbu, napr. modré a zelené pásiky. Ak sa na konci riadka ocitne prvá časť modro-, spojovníkom naznačíme rozdelenie na konci riadka, na začiatku ďalšieho riadka ho zopakujeme a tesne zaň napíšeme druhú časť -zelený. Keby sme spojovník nezopakovali, zložené prídavné meno modro-zelený by sme neodlíšili od prídavného mena modrozelený, ktoré má iný význam, označuje odtieň, nie kombináciu dvoch farieb.

Viac sa rozdeľovaniu slov venuje textová časť Pravidiel slovenského pravopisu. Medzi praktickými radami je aj vyjadrenie o prvej alebo poslednej jednohláskovej slabike. Túto na konci riadka neoddeľujeme, meno Andrea rozdelíme An-drea, nie Andre-a, nerozdelíme ani slovo i-hrisko, i-dea či a-merický. Keby sme však v školskom teste dostali za úlohu uviesť počet slabík prídavného mena americký, riešením by bolo číslo štyri: a-me-ric-ký.

Dnes už zvyčajne nepíšeme rukou alebo na písacom stroji, prostriedkom na tvorbu textov sú nám počítače. Delenie slov je viac typografická či programátorská otázka. Elektronické dokumenty môžeme prispôsobiť svojim potrebám, nastaviť si automatické rozdeľovanie slov na konci riadka či slová nerozdeľovať vôbec. Záverečná kontrola textu s rozdelenými slovami sa však nezaobíde bez ľudského oka, keďže špecifické hláskové spojenia alebo niektoré zložené slová program nemusí správne identifikovať.

Autorka článku: Judita Páleníková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.