Klimatická zmena predlžuje dni. Podľa vedcov z Viedenskej univerzity a ETH Zürich je súčasné tempo predlžovania o 1,33 milisekundy za storočie nevídané za uplynulých 3,6 milióna rokov.
Dĺžku dňa ovplyvňujú gravitačné účinky Mesiaca, rôzne geofyzikálne procesy, ale aj klimatická zmena. V rokoch 2000 až 2020 sa dni predlžovali najmä prerozdelením hmoty medzi kontinentálnymi a oceánskymi oblasťami v dôsledku topenia sa polárnych a horských ľadovcov. Zrýchlené topenie sa ľadovcov zvyšuje hladinu morí a spomaľuje rotáciu Zeme podobne ako krasokorčuliar, ktorý sa točí pomalšie, keď natiahne ruky, a rýchlejšie, keď ich drží blízko tela, približuje Mostafa Kiani Shahvandi z Viedenskej univerzity.
Tím zisťoval fluktuácie dĺžky dňa v minulosti pomocou fosílnych pozostatkov morských prvokov známych ako bentické dierkavce. Z ich chemického zloženia vedci odvodili kolísanie hladiny mora a vyrátali zmeny dĺžky dňa. Zistili, že súčasné tempo predlžovania dňa vyniká v histórii posledných 3,6 milióna rokov. Naznačuje to, že miera modernej klimatickej zmeny je bezprecedentná prinajmenšom od konca pliocénu. Súčasné rýchle zvýšenie dĺžky dňa možno teda pripísať najmä ľudským vplyvom, tvrdí Benedikt Soja z ETH Zürich. Vedci očakávajú, že do konca 21. storočia klimatická zmena ovplyvní dĺžku dňa ešte silnejšie ako Mesiac.
Redakčný článok spracovaný zo stránky Phys.org
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa