Pokusy na nečisto

Nehraj sa, a choď sa radšej učiť! Koľkokrát už podobná veta zaznela v prítomnosti detí? Na povrchu môže znieť správne: to, že v nedeľu doma postaví úžasnú stavbu z kociek, sotva pomôže Jankovi v pondelok v škole pri diktáte zo slovenčiny. V princípe je však pochybná.

Stavať do protikladu hračky a učebnice by bolo ako tvrdiť, že práca v školskom laboratóriu bráni študentom v napredovaní v teoretickej chémii. Bez tisícročí pokusov by sme nepoznali nielenže teoretickú, ale žiadnu chémiu. A práve hračky, ktoré tu boli dávno pred učebnicami a príručkami, sú pomôcky, ktoré deťom – a nielen im – umožňujú testovať život na nečisto.

Hra a mágia

Najstaršie hračky na našom území sa našli na nálezisku osady a pohrebiska otomanskej kultúry v Nižnej Myšli neďaleko Košíc. Otomansko-füzesabonská kultúra patrila v období rokov približne 1700 až 1400 pred n. l. k najvyspelejším stredoeurópskym kultúram. Zanechala po sebe rôzne keramické výrobky a predmety z farebných kovov, s ktorými obchodovali v rámci Jantárovej cesty s inými európskymi kultúrami tej doby. V Nižnej Myšli sa však našlo aj množstvo miniatúrnych hlinených ľudských i zvieracích sošiek a džbánikov, o ktorých sa archeológovia domnievajú, že mohlo ísť o hračky. Nálezom kraľuje hlinená zmenšenina štvorkolesového vozíka približne z roku 1500 pred n. l., jedna z najstarších dochovaných hračiek v Európe.

Hranice medzi hrou, rituálom a životom nikdy neboli ostré. Hrkálky z Nižnej Myšle, z ktorých mnohé ešte hrkajú, mohli byť hračkami, ale aj rekvizitami pri magických obradoch. Napríklad ešte o stáročia neskôr v antickom Grécku a Ríme, po ktorých sa zachovalo množstvo keramických hračiek aj stolových hier, bežní ľudia často považovali hrkálky za prostriedok na odháňanie zlých duchov.

Jojo priemysel

Hračky sa vyvíjali súbežne s vývojom a vrstvením spoločnosti. K figúrkam v stredoveku pribúdali drevené koníky s jazdcami (slávny hojdací koník sa spolu s detskými riadikmi a bábkovými divadlami masovejšie rozšírili v 16. až 17. storočí) a k hrkálkam sa pridávali rôzne iné zvukové hračky, napríklad pískacie sošky vtáčikov vyfúknuté zo skla. Samozrejmosťami boli lopty, rapkáče a dokonca jojo, ktoré poznali už deti v antike (hoci nie pod týmto názvom). Bohatšie rodiny poznali aj hračky zo slonoviny, väčšinou sa však používali dostupnejšie materiály ako drevo, hlina či kameň.

Prvé hračky na komerčnej báze sa začali vyrábať v 18. storočí, čím sa stali dostupnejšími. Americká spoločnosť na výrobu hračiek Francis, Field & Francis v roku 1838 vytvorila prvú americkú vyrábanú hračku – hasičské vozidlo s konským záprahom. Vznikal priemysel, ktorý sa v prvej polovici 20. storočia vďaka lacnejším materiálom zmenil na mohutné odvetvie a v dôsledku sociokultúrnych zmien po druhej svetovej vojne začal ovplyvňovať podobu sveta podobne ako móda a masové médiá. V súčasnosti sa na newyorskom veľtrhu hračiek každoročne objaví viac ako sedemtisíc nových originálov (teda nielen vylepšených dizajnov) a hračkársky priemysel každý rok celosvetovo vygeneruje obrat za takmer 80 miliárd eur.

Budúce testy

Hra umožňuje rozvoj a prehlbovanie poznatkov získaných pozorovaním okolitého sveta na základe predstavivosti. Vek pritom nehrá až takú úlohu: hra sa objavuje v ranom detstve a podporuje neuroplasticitu a rozvoj jazyka, v neskoršom živote však hravosť súvisí s kognitívnou odolnosťou a pôsobí ako ochrana proti neurodegenerácii. K hre ako takej patria hračky, ktoré ju obohacujú. Pri nedostatku hračiek sú deti pasívne, smutné a oneskorujú sa v telesnom aj duševnom vývoji. Hračka pôsobí aj na vytváranie vôle človeka, kým spoločenské hry nás učia dôležité sociálne zručnosti ako spoluprácu, trpezlivosť a schopnosť prehrávať.

Dalo by sa to aj tak trochu otočiť: určite nezaškodí, keď sa Janko do tých vybraných slov aspoň pozrie; pre samé učenie by však nemal zabúdať ani na hru. Stavba z kociek ho možno nevdojak pripravuje na budúce diktáty, o ktorých teraz ešte ani netuší.

Redakčný článok