Tajfúny postihujúce Japonsko a východnú Áziu bývajú v dôsledku klimatických zmien čoraz častejšie extrémne silné. Presné posudzovanie rizík počas sezóny tajfúnov je nevyhnutné, aby sa kritická infraštruktúra mohla prispôsobovať. Predpovede intenzity a frekvencie búrok sa spoliehajú najmä na charakteristiky regionálnych meteorologických polí a prirodzenú variabilitu klimatického systému. Hoci rôzne charakteristiky tajfúnov súvisia aj s povrchovou teplotou mora (SST), hodnotenia zohľadňujúce SST boli dosiaľ nedostatočné.
Vedci z Výskumného ústavu pre prevenciu katastrof Kjótskej univerzity analyzovali intenzitu tajfúnov pomocou priestorových vzorcov SST. Skombinovali model doskového oceánu s globálnym modelom atmosferickej klímy a vytvorili simuláciu interakcií medzi atmosférou a oceánom v globálnom meradle. Simulácie vykonali za historických aj budúcich podmienok, s konvenčným rozlíšením 60 kilometrov, ako aj s horizontálnym rozlíšením 20 kilometrov.
Ukázalo sa, že približne 50 až 60 % rozptylu intenzity tajfúnov možno vysvetliť dôsledkami zmeny klímy. Zatiaľ čo extrémne tajfúny sa v súčasnej klíme vyskytujú raz za 100 rokov, v budúcich scenároch sa môžu vyskytnúť štyri- až päťkrát za storočie. Vplyv SST na intenzitu silných tajfúnov je jasnejší, než sme očakávali, rovnako ako vplyv globálneho otepľovania na častejší výskyt silných tajfúnov, skonštatoval vedúci tímu Nobuhito Mori. Zistenia môžu pomôcť pri ochrane pobrežia a plánovaní riadenia katastrof.
Redakčný článok spracovaný zo stránky EurekAlert!
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa