Krajina motýlieho kráľa

Biele Karpaty sú doslova rajom rôznych druhov pestrofarebných motýľov. Možno ich tu pozorovať od jari až do jesene, pričom najviac ich býva počas letných mesiacov.

Biele Karpaty sú pomerne rozsiahle pohorie vonkajších Západných Karpát na pomedzí Slovenska a Česka. V severovýchodnej časti pohoria výrazne vyčnievajú z okolitého reliéfu Vršatské bradlá, ktoré sú veľmi nápadné už z diaľky. Predstavujú prírodné skvosty stredného Považia s výskytom mnohých zaujímavých rastlín a živočíchov na strmých svahoch pod bradlami aj na samotných bradlách.

Náš najvzácnejší motýľ

Začnem druhom, ktorý je ako jediný motýľ z územia Slovenska zaradený do zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov. Je ním jasoň červenooký (Parnassius apollo). Bezpochyby patrí medzi naše najkrajšie a najzaujímavejšie denné motýle. Je typickým letným motýľom. Na Slovensku bol kedysi oveľa rozšírenejší, nateraz sa vyskytuje už len na niekoľkých lokalitách. Niektoré samičky dosahujú rozpätie krídel až 10 cm, takže patrí medzi naše najväčšie denné motýle. V prírode je natoľko nápadný, že unikne pozornosti len málokoho. Charakteristické sú výrazné červené škvrny na krídlach pripomínajúce oči. Motýle sú pomerne málo plaché a najradšej sajú nektár z fialovo kvitnúcich rastlín. Vyhýbajú sa zalesneným plochám, kde nenachádzajú dostatok nektáronosných rastlín.

Väčšina húseníc jasoňa sa pri obvyklom počasí zakukľuje v druhom až treťom týždni mája, pričom medzi jednotlivými jedincami býva rozdiel asi 7 až 10 dní. Zakukľujú sa na zemi alebo ojedinele tesne nad zemou medzi stonkami rastlín. Na zemi vytvárajú veľmi riedky zámotok z nevyhnutného množstva vláken, ktoré zabezpečujú stabilitu kukly. Premena húsenice na kuklu trvá asi štyri dni. Kukla je červenohnedá s modrastým odtieňom a pôsobí, akoby bol jej povrch pokrytý srieňou. Toto štádium trvá približne 4 až 6 týždňov. Po vyliahnutí z kukly je motýľ ešte vlhký a jeho žltkasté krídla sú mäkké. Imágo vylučuje žltohnedé mekónium (plodovú vodu) s prímesou červenej farby.

Tu na Slovensku žije aj menší príbuzný jasoňa červenookého – jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne). Na rozdiel od svojho väčšieho príbuzného sa objavuje o niečo skôr v sezóne najmä na okrajoch lesa a lesných čistinách. Jeho húsenice sa vyvíjajú na chochlačkách (Corydalis).

Polymorfná vretienka

Na strmých svahoch pod skalnatými útesmi, kadiaľ sa preháňajú plachtivé jasone, sa v rovnakom období vyskytuje aj farebne zaujímavá vretienka ranostajová (Zygaena ephialtes). Má niekoľko farebných foriem, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako rôzne druhy. Dĺžka tela tejto vretienky je 15 až 18 mm, rozpätie krídel 30 až 40 mm. Telo a predné krídla sú kovovo čiernozelené, tykadlá vretenovité s bielym hrotom.

Tento druh sa vyskytuje v dvoch základných formách. Forma ephialtes má na brušku žltý, oranžový alebo červený opasok a na predných krídlach päť až šesť bielych škvŕn, pričom prvé dve pri koreni krídla majú červený alebo žltý poprašok. Zadné krídla sú kovovo čiernozelené s jednou, zriedkavo dvoma bielymi škvrnami. Forma peucedani má škvrny na predných krídlach červené, vzácnejšie žlté až bieložlté, rovnako aj opasok na brušku. Zadné krídla sú červené, zriedkavejšie žlté s čiernym lemom. Nohy sú pri všetkých formách čierne.