Leto nám ponúka veľa príležitostí na kontakt s prírodou, naučiť sa o nej niečo nové a zároveň pomôcť vede. Oceňujeme chládok stromov, ktorý zmierňuje horúčavu, obdivujeme krásu kvetov a motýľov aj usilovnosť vtákov kŕmiacich mláďatá.
Ak ste videli zaujímavý druh, zaevidujte svoje pozorovanie napríklad prostredníctvom platformy iNaturalist. Môžete sa zapojiť do projektov podľa geografickej oblasti (napr. Živá Bratislava) alebo na základe skupín organizmov (napr. Vážky Slovenska, Lišajníky Slovenska či Flóra Slovenska).
Vedci hľadajú pomoc verejnosti aj mimo tejto platformy. Príkladom je stránka Plazy u nás alebo iniciatíva Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Videli ste slepúcha? Napíšte nám. V rámci nej zbierajú pozorovania s fotografiou, dátumom a lokalitou na internetovej adrese slepuchy@gmail.com.
Aký to má význam?
Nie sú fauna a flóra Slovenska už dávno preskúmané? Dá sa vôbec prispieť niečím novým? Pri vývoji, ktorým naša krajina prechádza (zmeny klímy či intenzívne využívanie človekom), sa niektoré predtým bežné druhy dostávajú medzi ohrozené a údaje o nich sú pre budúcnosť cenné. Inde sa vďaka obnove biotopov vracajú druhy, ktoré vymizli pred rokmi (napr. krakľa belasá na južnom Slovensku).
Čoraz častejšie sa u nás v dôsledku otepľovania, globálnej dopravy či úniku z chovu objavujú druhy, ktoré sme poznali len z južných alebo exotických krajín. Popri cestách a brehoch riek sa šíria ešte rýchlejšie. Nesie ich prúd vody alebo kolesá áut a nachádzajú príležitosti – úseky narušeného prostredia (napr. odhalenú pôdu), ktoré nie sú obsadené pôvodnými druhmi a kde sa uchytia – tým ľahšie, čím oslabenejšie sú pôvodné ekosystémy. Niektorí z nových návštevníkov zapadnú a nevyvolajú veľký rozruch, no iní sa šíria agresívne a ohrozujú rozmanitosť pôvodných druhov. V minulosti mapoval nepôvodné druhy na Slovensku s pomocou verejnosti aj projekt Visitor (Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.).
Koho dnes zaujímajú invázne druhy?
Štátna ochrana prírody eviduje pozorovania verejnosti v rámci Systému rýchleho varovania, napríklad pred inváznym sršňom ázijským – nebezpečným druhom, ktorého hniezda musia likvidovať odborníci. Hlásiť však možno aj iné invázne druhy.
Podporme prírodu a ona podporí nás – svojou krásou, zmierňovaním extrémov aj opeľovaním našich plodín.
Aktuálne sa monitoringu inváznych rastlín v blízkosti Dunaja venuje projekt Life Resistance (BROZ). Zameriava sa na 16 základných inváznych druhov (napr. agát biely, pohánkovec japonský, pajaseň žliazkatý, ambróziu palinolistú, zlatobyľ obrovskú či netýkavku žliazkatú), ktorých pozorovania môžete zaznamenávať prostredníctvom platformy iNaturalist. Cieľom je lepšie pochopiť ich šírenie sa a zhromaždiť údaje, ktoré poslúžia ako základ na ich odstraňovanie. To umožní návrat pôvodných druhov podporený zmenou podmienok prostredia (vodného režimu či pastvy) spôsobom, ktorý vyhovuje viac pôvodným a menej inváznym druhom.
Odolnosti ekosystémov môže pomôcť každý
Rozmanitosť (biodiverzita) našich ekosystémov a ich odolnosť sú spojené nádoby. Aj vy ich môžete podporiť. Stačí prírode dopriať viac priestoru vo svojom okolí – pred domom, v záhrade či na školskom dvore, ako to robí projekt Buzz for change (Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie), ktorý zapája mladých ľudí na podporu opeľovačov. Na niektorých miestach môžete nechať vyrásť vyššiu trávu s lúčnymi kvetmi, zmeniť režim kosenia alebo vytvoriť dažďovú záhradu. Podporme prírodu a ona podporí nás – svojou krásou, zmierňovaním extrémov (ochladzovaním v lete či postupným uvoľňovaním vody) aj opeľovaním našich plodín.
Autor článku: Vedecká knižnica CVTI SR
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa