Genetické analýzy odhalili rodinné vzťahy medzi vládnucimi elitami dávnych skýtskych nomádov na pomedzí Európy a Ázie.
Obyvateľstvo Európy koncom mladšej kamennej doby, v medenej a skorej bronzovej dobe tvorili popri rôznych menších etnických skupinách najmä tri veľké skupiny anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, teda sapientov.
Archeológia a DNA
Prvou skupinou boli pôvodní lovci a zberači, ktorí prichádzali do Európy vo viacerých vlnách počnúc obdobím pred 60- až 50-tisíc rokmi. Druhou boli poľnohospodári z Blízkeho východu, ktorí prichádzali cez územie dnešnej Anatólie a Balkánu približne pred 10-tisíc rokmi. Treťou boli stepní jazdci z oblasti severne od Čierneho a Kaspického mora, ktorí prenikali na západ približne od obdobia pred 5-tisíc rokmi a ťažili zo zdomácnenia a využívania koní. Stopy konfliktov sprevádzajúcich túto inváziu sú aj na viacerých miestach Slovenska.
Všetky tieto skupiny mali v DNA stopy kríženia sa s inými ľudskými druhmi, predovšetkým neandertálcami (Homo neanderthalensis). Sústreďme sa však na sapientov. O tomto miešaní trojakého ľudu v Európe neexistujú písomné správy, keďže písmo sa vtedy ešte len rodilo na Blízkom východe a hlbšie v Ázii. Vedci sú preto odkázaní najmä na archeologické vykopávky, ktoré v poslednom čase dopĺňajú analýzy DNA z kostí dobových ľudí. To platí aj pre stepných jazdcov, o ktorých pochádzajú písomné správy až od historikov neskorej gréckej antiky. Tí písali najmä o Skýtoch (a ich bojoch s perzskými kráľmi) z pontských stepí severne od Čierneho mora, ktoré sa tiahli popri Kaukaze ku Kaspickému moru až do Kazachstanu. Práve pomery v ich spoločnosti skúmali pozoruhodné nové analýzy DNA.
Spoločnosti nomádov
Analýzy uskutočnil početný medzinárodný vedecký tím, ktorý viedli Ainash Childebayevová z Texaskej univerzity v Austine v USA a Johannes Krause z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu (MPIEA) v Lipsku v Nemecku. Výsledky výskumu uverejnili v časopise Science Advances. Ukázalo sa, že politická moc sa v rámci skýtskych elít dedila v rodinných líniách, hoci ich príslušníci boli pochovaní na navzájom značne vzdialených pohrebiskách v rámci rozsiahleho územia.
Výskum tak významne prispel k poznaniu rozvoja sociálnej nerovnosti a politickej, resp. vládnej moci v dávnych nomádskych spoločnostiach. V tomto prípade síce išlo o nomádov zo železnej doby z prvého tisícročia pred n. l., dá sa však rozumne predpokladať, že analogická spoločenská štruktúra prevládala už u skorších stepných jazdcov migrujúcich západnejšie do Európy. Stopy ich potomkov z prvého tisícročia pred n. l. vytvárajú tzv. skýtsko-sibírsky archeologický horizont, ktorý siaha od pohoria Altaj na južnej Sibíri po Čierne more.
Tajomstvá kurganov
Skýtsko-sibírsky archeologický horizont sa vyznačuje výskytom veľkých pohrebných pahorkov v stepi, nazývaných kurgany. Najväčšie, prácne vybudované pohrebiská tohto typu očividne slúžili na pochovávanie spoločensky vysoko postavených jedincov, mužov i žien. Túto domnienku podporujú aj sprievodné artefakty pohrebnej výbavy vrátane zlatých ozdôb, sošiek, bohato zdobených zbraní a obetovaných zvierat.
Celý článok nájdete v časopise Quark 9/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa